27.11.2008      Zaľúbený   Text: ERIK KOLLÁRIK    21.11.2008

Nepočujúci tanečník Dalibor Gajdoš priznal partnera, s ktorým žije

Nepočujúci tanečník Dalibor Gajdoš v televíznej šou Slovensko má talent dojal celý národ, no na ružiach nemal nikdy ustlané. Vystriedal niekoľko zamestnaní, teraz sa mu možno zablyslo na lepšie časy. Nebolo to prvýkrát, čo účinkoval v televíznej šou, no nikdy nie s takýmto úspechom - postup do finále Talentu mu unikol len o vlások. A v súkromí sa zaľúbil a presťahoval k svojmu priateľovi.

Dojal aj Fredyho:

Dvadsaťštyriročný mladík z Levíc vníma hudbu len prostredníctvom vibrácií, ktoré cíti rukou položenou na reproduktore. Túto schopnosť u seba objavil ako trinásťročný a odvtedy pravidelne tancuje. Možno si ho pamätáte i z reality šou Miliónový tanec, kde postúpil až do semifinále. Odtiaľ ho porotca Fredy Ayisi so slzami v očiach vylúčil. Ako kompenzáciu mu ponúkol tancovanie vo svojej tanečnej skupine. Svoje umenie predviedol aj v legendárnom Crn Crn u Majstra N a pre reláciu Vitajte doma ho „vyňuchala“ pravdepodobne najmedializovanejšia dramaturgička na svete Gabika Drobová. Na jej podnet sa večne usmiaty Dalibor objavil aj v relácii Slovensko má talent. „Ľudia z produkcie tejto súťaže zatelefonovali mojej bývalej vychováteľke zo základnej školy Boženke Záhorcovej, či by som sa nezúčastnil na kastingu. Stihol som to na poslednú chvíľu, pretože v tom čase som bol s priateľmi v tábore pre nepočujúcich z celého sveta v Indonézii,“ spomína Dalibor. Do súťaže vraj nešiel s vidinou výhry, preto ho nemrzí, že sa nedostal do finále. Vraj mu išlo predovšetkým o to, aby celému Slovensku ukázal, že aj nepočujúci majú svoj svet, do ktorého jednoznačne patrí aj hudba.


Tancuje s miss nepočujúcich:

Hoci Dalibor okolo seba rozsieva dobrú náladu, jeho život ani zďaleka nepripomína prechádzku ružovou záhradou. „Od dvoch rokov sa poneviera v špeciálnych internátnych škôlkach a školách. Ako pätnásťročný začal študovať strednú priemyselnú školu odevnú pre nepočujúcich, no po skončení pre neho nikto nemal prácu. Nakoniec sa mu pošťastilo zamestnať v istej francúzskej firme, kde robil administratívne práce. Po uplynutí trojmesačnej skúšobnej lehoty dal výpoveď. Neuchytil sa ani v Slovenskej televízii, kde mal na starosti koncesionárske poplatky. Nepočujúci skrátka nezapadol do kolektívu. V januári 2005 začal pre organizáciu nepočujúcich robiť grafika a ilustrátora časopisu Nepko. Pravdepodobne by tam bol dodnes, no organizácia skrachovala. Dalibor teraz žije zo skromného príspevku od štátu, no dokáže si zarobiť aj tancovaním na firemných večierkoch a vyučovaním posunkovej reči. Najviac ho teší, že sa mu podarilo založiť desaťčlennú tanečnú skupinu Soul Dance, ktorej členkou je aj miss sveta nepočujúcich. Na starosti má nielen vymýšľanie choreografie, ale aj návrhy kostýmov.

Presťahoval sa k frajerovi:

Keďže Dalibor väčšinu svojho života strávil v internátoch, k rodičom veľmi vrúcny vzťah nemá. „Naši sa rozviedli, keď som mal pätnásť rokov. Otca som nevidel osem rokov. Nestýkam sa ani s bratom a s mamou len veľmi sporadicky. Preto ma veľmi prekvapilo, že ma prišla povzbudiť na vystúpenie Slovensko má talent,“ hovorí Dalibor. Posunkovú reč nám tlmočí jeho priateľ hair stylista Peter Naďo, ktorého šikovnými rukami prešla už nejedna osobnosť zo šoubiznisu či politiky. U Petra našiel nielen lásku, ale nedávno i nový domov. „Po tom, čo Dalibor u nás párkrát prespal, som sa spýtal mamy, či by jej vadilo, keby sa k nám natrvalo presťahoval. Zachovala sa fantasticky. Vraj ak som ochotný deliť sa s ním o svoju izbu a posteľ, nemá nič proti tomu.“ Pani Naďová nám povedala, že si partnera svojho syna obľúbila do takej miery, že je ochotná si ho i adoptovať. Chlapci sa zoznámili na akcii, na ktorej Peter česal a maľoval účinkujúcich. „Keď som vošiel do sály, Dalibor stál akurát na javisku a tancoval. Okamžite ma fascinoval. Nikdy by som si nepomyslel, že môžem takto vzbĺknuť. Snažil som sa mu dať svoju náklonnosť všemožne najavo, no on si držal odstup. Na také niečo som nebol zvyknutý, takže ma to ešte viac nakoplo. Ku koncu akcie sme si dali letmú spontánnu pusu. Potom prišli na rad esemesky a prvé rande. Keď ku mne prišiel na návštevu, aby som ho zoznámil so svojou rodinou, sestra so synom pozerali koncert Beyoncé. Zrazu mi došlo, že s ním nebudem môcť chodiť na žiadne koncerty či do divadla. Ani nikdy nebude počuť môj hlas. Vyhŕkli mi slzy, ale rozhodol som sa tejto lásky nevzdať. Je to človek, ktorý dal môjmu životu nový rozmer. Môj predošlý priateľ bol materiálne založený karierista, čo je mne úplne cudzie. Dalibor, hoci bol k nemu život krutý, sa na svet dokáže usmievať pre každú maličkosť. Teraz sa učím posunkovú reč, aby som mu rozumel čo najviac. On mi zas sľúbil, že ma naučí tancovať, pretože som vraj drevo,“ smeje sa Peter, ktorý je odhodlaný svojej čerstvej, sotva trojmesačnej láske vychádzať čo najviac v ústrety.

Zdroj: Plus 7 dní    www.plus7dni.sk

14.11.2008 Výučba medzinárodnej posunkovej reči už aj na Slovensku Zdroj: Neopublic Porter Novelli

Všetci si myslia, že na svete je iba jedna posunková reč. V skutočnosti ich existuje viac. Každá krajina má svoj posunkový jazyk so svojimi gestami a znakmi. Pri porovnaní týchto jazykov medzi jednotlivými krajinami sme zistili, že sa podobajú približne na 50 až 70 percent. Veľké množstvo znakov je rovnakých, no stále existuje mnoho odlišných.

Na to, aby si mohli úplne rozumieť sluchovo postihnutí aj z viacerých krajín, vznikla potreba zjednotiť posunkovú reč aspoň na európskej úrovni. No v tejto oblasti pôsobí len veľmi málo lektorov a na Slovensku nebol ešte nikto kvalfikovaný pre výučbu medzinárodnej posunkovej reči.

Toto sa však zmenilo. Na Slovensko zavítal špičkový európsky tlmočník Gerdinand Wagenaar z Holandska, ktorý tlmočí aj v Európskom parlamente a aj na svetových fórach nepočujúcich.

V týchto dňoch (od 4. do 8. novembra) prebieha v Hokovciach (okres Levice) prvý kurz medzinárodnej posunkovej reči. Je určený pre verejnosť a niekoľko desiatok slovenských tlmočníkov na pokročilej úrovni sa ďalej zdokonaľuje vo svojich schopnostiach, aby mohli rozumieť sluchovo postihnutým na celom svete.

Tento kurz sa koná pod záštitou spoločnosti T-Mobile Slovensko, ktorá pomáha sluchovo postihnutým vo viacerých oblastiach a zároveň organizuje aj kurzy posunkovej reči pre verejnosť i svojich predajcov, čím odbúrava bariéry v komunikácii.

Foto: Neopublic Porter Novelli

9.11.2008 Franko Német sa narodil bez sluchu a hovorť sa naučil aj za pomoci bitky, trestov i neľudského zaobchádzania
Text: Andrea BOŽINOVSKÁ 19.10.2007

Vravia, že je falošný nepočujúci, lebo vie čítať z pier i rozprávať

Príroda niekomu nadelí, inému uberie a s ďalšími sa pohrá... Začať svoj život s handicapom, nie je práve najlepším štartom. 33-ročnému Frankovi Németovi dali sudičky do vienka všetko, okrem schopnosti počuť. No narodiť sa bez sluchu, znamená naraz dve nevýhody. Nepočuť, ale ani nevedieť rozprávať. Frank sa však so svojim osudom dokázal úspešne vysporiadať. HOVORÍ a raduje sa zo života...

Frank sa hnevá (s úsmevom), ak mu niekto povie, že je hluchonemý. Preto nás hneď na začiatku rozhovoru na to upozornil. "Viem, že normálni ľudia to nerozoznávajú, ale nepočujúci, ktorí už vedia aj hovoriť, sa urazia. Veď poctivo chodili do školy, aby neboli nemí. Preto to pre nich nie je jedno a to isté," vysvetľuje pomaly, aby sme jeho reči rozumeli.

Uši majú v prípade priateľského a spoločenského Franka len estetickú funkciu. Narodil sa ako tretie dieťa zo štyroch. Nikto v blízkej i vzdialenej rodine problémy so sluchom nemá a nikto sa nenarodil ako nepočujúci. Frank si však myslí, že príčina jeho handicapu tkvie v matkinom tehotenstve. "Mama problémy na začiatku tehotenstva nemala. Medzi siedmym a ôsmym mesiacom jej však prišlo zle, začala krvácať. Keďže sme doma nemali telefón, aby si zavolala prvú pomoc, musela ísť k susedke. Stihla zaklopať na dvere a zrútila sa na zem. V nemocnici musela odrodiť cisárskym rezom. Lekár jej povedal, že sme obaja mali ´na mále´," vysvetľuje Frank, čo sa dozvedel z rozprávania mamy.

Svoju "inakosť" si začal uvedomovať až vo veku 11 rokov. Vyrastal totiž medzi deťmi, ktoré boli ako on. "Dovtedy mi nemal kto vysvetliť, že som iný. Až potom som začal vnímať to, že deti na ulici sa mi smejú preto, lebo nepočujem. Deti sa mi síce smiali, ale pri opakovaných stretnutiach stále menej a menej, až napokon zistili, že to nie je nákazlivé," smeje sa.

Fakt, že nepočuje, lekári zistili rýchlo. Nasledoval rad vyšetrení, podľa ktorých skonštatovali, že má veľké predpoklady na to, aby sa naučil nielen posunkovú, ale aj normálnu reč. Žiadalo si to však cielenú prácu. Franka odporučili do Materskej školy pre nepočujúcich v Prešove. "Tam ma naučili posunkovú reč. Pamätám si, aká bola moja mamka rada, keď mi deň čo deň začala lepšie rozumieť. Vedel som sa jej posunkovo opýtať, napríklad čo varila. Predtým to nebolo možné. Za tie dva roky, čo som tam chodil, som sa veľa naučil."

Prvé roky

Materskou školou sa príjemná kapitola Frankovjo života skončila. Nasledovala Základná škola pre nedoslýchavých v Levoči. Bola a ešte je pre neho nočnou morou. "Tam začala moja katastrofa," zopne ruky a chytí sa za hlavu. "Môj život sa stal peklom na zemi. Na objasnenie opíšem len jeden jediný deň na tejto škole, pretože na to nerád spomínam."

Do tejto školy chodili deti z celého Slovenska, preto bola na to prispôsobená. V škole sa bývalo aj učilo. Každé ráno začínalo budíčkom. Deti, ktoré nevstali okamžite, dostali od vychovávateliek po hlave. Po raňajkách sa presťahovali do tried, kde na nich čakali nemilé učiteľky... "Zviazovali nám ruky za chrbát, aby sme nimi nemohli ukazovať posunkovú reč. Nútili nás načúvať, aby sme sa naučili rozprávať. Ak má však niekto len jedno percento sluchu, je nemožné niečo počuť... Učili nás rozprávať. Ak mal niekto tú smolu, že sedel pri stene, ako ja, tak po každom nevydarenom pokuse, mu chytili hlavu a doslova búchali o stenu," názorne ukazuje. "Za zlú výslovnosť, čo bolo veľmi často, nás švihali pravítkom po ústach."

Poobede sa vrátili do tried, aby si robili domáce úlohy. Tie boli väčšinou formou písomiek a testov, ktoré kontrolovali vychovávatelia. Ak ich deti nezvládli na prvý raz, museli ich opakovať dovtedy, kým sa nepodarili. "V jednom kole nás bili. Ak sa nám úlohy nepodarilo spraviť, nepustili nás na večeru. Koľkokrát sme jedli studené jedlo..."

Večierka bola o 21. hodine. Po nej už nechceli vychovávateľky počuť z izieb ani jediná šramot. Deti sú však deti a občas sa zabudnú... "Vychovávateľky nás vyhodili na chodbu a so vzpaženými rukami sme tam stáli dve hodiny. Samozrejme, potom sme si už na to dávali veľký pozor. Boli sme ticho ako myšky." Frank veľmi dlho nechápal, za čo dostáva bitku. Nechápal, čo robí na hodinách zle, keď sa snaží ako môže. Bál sa všetkých fyzických trestov, ktorými ich učiteľky a vychovávateľky častovali, preto sa rýchlo snažil naučiť hovoriť.


Na celú túto etapu svojho života spomína ako na basu a mučiareň. Nevie zabudnúť najmä na incident, ktorý sa stal, keď mal 13 rokov. "Raz moja spolužiačka a najlepšia kamarátka, sirota, odpovedala zle a učiteľka ju začala strašne mlátiť po hlave a chrbte, až skončila pod lavicou. Nemohol som to vydržať a skočil som medzi nich. Začala nás biť oboch a vtedy som jej dal facku. Mal som toho dosť. Jednoducho som sa bránil."

Kvôli tejto "afére" sa ocitol na "koberčeku" pred riaditeľom. Ten nebol o nič lepší ako personál, ktorý riadil... "Bol strašne škaredý. Od nervozity sa škľabil a stále sa ma pýtal, ako som si mohol dovoliť udrieť učiteľku. Túto otázku mi položil snáď tisíckrát a každým opakovaním zvyšoval hlas. Od strachu som stuhol a nevypustil zo seba ani hlásku. Moje mlčanie ho muselo riadne rozčúliť, lebo zdvihol telefón, ako keby sa chytal niekomu zavolať a slúchadlom ma buchol po hlave."

Frank sa vtedy zosypal a s plačom utiekol zo školy. Podarilo sa mu trafiť z Levoče domov do Košíc. Mama ho potom do školy nechcela pustiť. Po mesiaci jej zavolal riaditeľ, že ako si to predstavuje... "Povedala mu, že ma do školy pustí len vtedy, keď ma nebudú biť. Riaditeľ ten buchnát so slúchadlom odtajil a nepriznal ani to, že nás bijú učiteľky. To mamu rozhnevalo ešte viac a nepustila ma ďalší mesiac do školy. Veľmi ju to všetko bolelo, veľmi sa kvôli mne trápila a často plakala."

Po skončení základnej školy Frank vyštudoval odbor pánsky krajčír na Učilišti pre sluchovo postihnutých v Prešove. "Do tejto školy som chodil rád, lebo sa tu dalo dorozumievať aj posunkovou rečou. Nikto nikoho netrestal za to, že sa pri komunikácii používajú ruky."


Frank trpí poruchou nervového systému. Je presvedčený, že je to dôsledok krutých učebných praktík, ktoré sa používali na levočskej základnej škole. Napriek všetkým negatívnym skúsenostiam však priznáva, že práve tejto škole vďačí za to, že sa dohovorí aj s počujúcim človekom. Dnes hovorí tak, ako máloktorí nepočujúci. Trpezlivosť je však pri komunikácii s Frankom nevyhnutná. Ak sa však s ním hovorí pomaly, s dôrazom na artikuláciu, rozumie všetkému.

"Čítam z pier. Ľudia si myslia, že môžu o mne rozprávať, lebo nepočujem. Ale takto veľakrát odhalím aj to, čo nechcú aby som vedel." Niektorí ľudia si kvôli jeho schopnosti čítať z pier a celkom dobre rozprávať myslia, že simuluje. "Nadávajú mi, že som falošný hluchonemý," smeje sa Frank.

Ovláda päť verzií posunkovej reči. Aj tento typ komunikácie má totiž svoje "dialekty". Nepočujúci ľudia z Bratislavy majú niektoré znaky odlišné od nepočujúcich v Košiciach. Aj rómska posunková reč sa odlišuje od tej, ktorú sa naučil v škôlke. Momentálne sa zdokonaľuje v medzinárodnej, ktorá je jednotná pre nepočujúcich na celom svete.

Nepočujúci majú v bežnom živote určite veľa praktických problémov... "Ja to nepovažujem za problém. Nepočujúci majú len iný životný systém. Napríklad, namiesto zvončekov pri dverách majú namontovaný svetelný signál. Do práce má ráno budí televízor, ktorý si načasujem tak, aby sa sám zapol v určitú hodinu. Svetlo a mihanie obrazov ma zobudí tak, ako iného budík." Zvyčajne to býva tak, že ľudia, ktorým chýba určitý zmysel, majú viac rozvinutejšie ostatné zmysly.

Nepočujúci majú veľmi citlivé oči a veľmi dobre vnímajú vibrácie. Vďaka nim sa naučia hovoriť. Už ako malé deti sa učia vnímať vyslovovanie písmen nie sluchom, ale vibráciám. Držia si miesto pod bradou, aby zacítili, aký typ vibrácie výslovnosť jednotlivých písmen vydáva. "´P´ sme sa učili tak, ako keby sme mierne fúkali do papiera. Pri písmene ´B´ sme si mierne plesli po líci," vysvetľuje Frank, ako sa hluchý človek, ktorý nepočuje znenie toho, čo hovorí, naučí rozprávať.

Doteraz vystriedal 10 zamestnaní, ktoré mu sprostredkoval úrad práce. Bol krajčírom, strihačom, žehliarom, modelárom i baličom kníh. Momentálne pracuje dva a pol roka vo firme, kde šije autopoťahy. Spokojný nie je, platia ho mizerne, preto od budúceho roka ide pracovať do Čiech, kde už má sľúbenú prácu. Akú, to nechce prezradiť, aby si neodplašil šťastie.

Moderná technika pomáha aj ľuďom s handicapom. Videotelefóny sú ich nádejou na komunikáciu v budúcnosti. Zatiaľ využívajú web-kamery, cez ktoré sa posunkovou rečou môžu rozprávať s ľuďmi z celého sveta. Ako každý moderný človek, ani Frank sa nezaobíde bez mobilu. Napriek tomu, že sa s volajúcim nemôže počuť. Najčastejšie ho používa na písanie "esemesiek". Občas aj na to, aby niekomu niečo oznámil, hoci odpoveď z druhej strany linky už nečaká. Ale na to sú všetci volaní už pripravení. "Väčšina nepočujúcich mobil nepoužíva, lebo nevie ´esemeskovať´. Neovládajú dobre slovenčinu. Málokto vie dobre čítať. Nerozumejú tomu, čo si prečítajú."

Keďže Frank je nezávislej a odvážnej povahy, je za každý úlet... V minulosti, keď mal finančné problémy, neváhal prijať možnosť účinkovať v travesty šou v Košiciach i Bratislave. Väčšinou napodobňoval českú herečku Ivanu Chýlkovú. "Nemám problém nosiť avantgardné veci. Nevadí mi, keď sa za mnou ľudia obzerajú," tvrdí Frank. Ako krajčír si privyrábal šitím spodného prádla pre erotické salóny a striptérov. Šije oblečenie aj pre seba, svoju rodinu i kamarátov. Nudu zaháňa vyšívaním obrazov a vymýšľaním rôznych šiat. Baví ho fotografovanie a pozeranie filmov. Doma má bohatú filmotéku.

Už odmalička je zvyknutý na to, že púta pozornosť. Možno aj preto, je Frankovi extravagancia vlastná. Z tejto povahovej črty pramenia aj jeho plány do budúcna. Sníva o tom, že si raz bude mať vlastný módny salón a stane sa módnym návrhárom extravagantných modelov pre účinkujúcich v travesty šou.

Absencia sluchu nie je Frankovi na príťaž ani pri nadväzovaní známostí. "Mal som sedem vzťahov a všetko len s osobami počujúcimi. Nepočujúci ma nepriťahujú, lebo s nimi nie je sranda. Ja som spoločenský typ, mám rád ľudí a chcem sa baviť." Frank žije životom, ktorí sa málo odlišuje od života súčasných mladých ľudí. Chodí do kina na filmy s titulkami a aj keď nepočuje, na diskotékach tančí. Nie vždy sa trafí do rytmu, ale na parkete sa rád hýbe. "Cítim, kedy je pomalá muzika a kedy rýchla. Od hudby sa totiž otriasa stôl, steny, zem. Toto všetko veľmi dobre vnímam."

Nepočujúci ľudia sa väčšinou od spoločnosti izolujú. Okrem práce sa veľmi málo stretávajú s počujúcimi. Frank je presným opakom. Srší z neho dobrá nálada, najradšej má okolo seba veľa ľudí a vtipkuje spôsobom jemu vlastným. Jednoducho, má rád život. Taký bol aj ako dieťa. Núdzou o kamarátov netrpel. Dodnes ich má mnoho. Zrejme aj to prispelo k tomu, že sa so svojim handicapom vedel dobre vyrovnať. Najviac mu však pomohli rodičia.

"Mama mi stále hovorila, aby som neplakal a nič si z toho nerobil. Mám vraj veľa kamarátov a to je pre život veľakrát podstatnejšie ako sluch. Aj touto cestou jej chcem za všetko, čo pre mňa spravila, poďakovať. Mám ju veľmi rád," dodáva Frank na záver.

Zdroj: Korzár
www.cassovia.sk/korzar

8.10.2008 Klaus podepsal zákon o komunikačních systémech neslyšících a hluchoslepých osob Zdroj: www.helpnet.cz

Prezident Václav Klaus dnes podepsal novelu „zákona o znakové řeči“, která nese nový název „zákon o komunikačních systémech neslyšících a hluchoslepých osob“. Zákon dává všem neslyšícím, ohluchlým a hluchoslepým osobám právo svobodně si zvolit některý z komunikačních systémů.

Poslanci schválili i to, aby se do budoucna už nepoužívalo označení "znaková řeč", ale český znakový jazyk. Podle nich byl tento termín už zastaralý. Vedle českého znakového jazyka je v novele vyjmenováno několik komunikačních systémů založených na češtině, a to jak pro neslyšící, tak i pro hluchoslepé osoby. Jednou z novinek v tomto zákoně je přepis mluvené řeči v reálném čase, který uvítají lidé preferující češtinu.

Při podpisu zákona byli přítomni i dva zástupci organizací neslyšících a hluchoslepých, paní Ota Pačesová a pan Martin Novák. Pan prezident si s oběma popovídal o tom, jak zákon neslyšícím a hluchoslepým lidem pomůže.

„Setkání s panem prezidentem trvalo asi patnáct minut a bylo velmi příjemné,“ uvedl předseda České unie neslyšících, oblastní organizace Praha Martin Novák . „Pan prezident se ptal na cíle zákona a v čem zákon přínáší novinky. Zákon vznikal podle připomínek mnoha organizací pro neslyšící a hluchoslepé a byl vypracován v široké shodě všech zainteresovaných stran. Největší zásluhu na něm má paní magistra Věra Strnadová a další, kteří s ní spolupracovali. Cílem bylo odstranit pojem znaková řeč, který byl matoucí, a znakovanou češtinu přiřadit k systémům vycházejícím z českého jazyka a dát zvlášť český znakový jazyk. Zákon přináší i novinky jako je přepis v mluvené řeči do psané podoby v reálném čase a další komunikační systémy pro hluchoslepé. Nejdůležitější je především to, že si klient bude moci vybrat z široké škály ten komunikační systém, který preferuje.“

Zákon vyjde v nejbližší době ve Sbírce zákonu a tím dnem také vstoupí v platnost.

25.9.2008 Jeho hluchonemá matka je v šoku! Zdroj: Nový čas

článok

22.9.2008 Prezident šustroval Zdroj: SME

Jaromír Ruda spreneveril takmer 50 miliónov korún na olympiádu.
BRATISLAVA. Prezident Slovenského deaflympijského výboru (sluchovo postihnutí) Jaromír Ruda spreneveril takmer 50 mil. Sk (1 659 695 eur), ako informovala TV Joj. Milióny mali byť na olympiádu sluchovo postihnutých 2011 vo Vysokých Tatrách.

Rudu zadržali. Vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite ho obvinil z obzvlášť závažného zločinu sprenevery. Rudu už vyšetrovali za krátenie dane a podvody. Hrozí mu 10- až 15­ročné väzenie. Sluchovo postihnutí prišli o peniaze aj o sídlo. Ruda 9 mesiacov neplatil nájomné a dlh sa vyšplhal na milión korún (33 194 eur).

V Košiciach bola s. r. o. Ekothermal 99, v ktorej jedinými konateľmi boli J. Ruda a Monika Rudová. Primátor Rudolf Schuster podpísal kontrakt, ktorý znamenal monopol na čistenie a likvidáciu komunálneho odpadu.

Po odchode R. Schustera z postu primátora Ekothermal strácal exkluzivitu. Podľa Trendu Delte Management dlhoval 180 mil. Sk. V júli 1999 Delta vymenila pohľadávky k Ekothermalu za záväzok mesta v rovnakej výške. V decembri odkúpila od majiteľov obchodné podiely a stala sa stopercentným vlastníkom. V októbri o dva roky stopercentný podiel v Ekothermale predala spoločnosti AGW, a. s., Košice.

19.9.2008 Zpronevěra peněz ohrožuje slovenskou olympiádu sluchově postižených

Bratislava - Slovenskem otřásla aféra kolem sluchově postižených sportovců. Prezident jejich výboru zřejmě zpronevěřil skoro 50 miliónů korun z konta organizace. Ten samý výbor přitom ještě minulý týden uspořádal mezinárodní kongres, aby dokázal, že slovenští neslyšící mohou pořádat olympiádu.

Byla to pompézní akce, předkrm, který měl navnadit na olympiádu sluchově postižených ve Vysokých Tatrách, která se měla konat už za tři roky. Jednou z podmínek konání bylo prokázaní finanční zabezpečenosti. Tu sluchově postižení splnili. Dokázal ji ale nemohli - peníze získané od sponzorů totiž prezident výboru a notář zpronevěřili.

Způsobená škoda byla 48,5 milionů korun. Vyšetřovatel úřadu proti organizovanému zločinu obvinil dvě osoby ze zločinu zpronevěry. Prezident deafolympijského výboru Jaromír Ruda je ve vazbě, notáře stíhají na svobodě. Co se stalo s penězi, policie zatím nesdělila. Jaká bude budoucnost výboru sluchově postižených, nikdo neví. O klubu rozhodoval jen jeho ředitel Ruda.

Výbor přišel o pověst i sídlo

"Je mi líto těch neslyšících sportovců. Olympiáda byla dobře rozjetá, sportovci svědomitě pracovali. Budeme se snažit zachránit, co se dá, ale vypadá to velice špatně," vzkázal sportovcům Ladislav Hlavatý, tajemník sportovního klubu neslyšících.

Deafolympijský výbor přišel zřejmě i o sídlo. Na budově v lukrativní části Bratislavy zmizely tabule s názvem instituce, telefony nikdo nezvedá. Výbor neplatil nájemné, a tak ho správce budovy vystěhoval.

Problémy měl výbor už minimálně čtyři roky. "Tehdy jsem požádal o audit ministerstvo školství. Ministerstvu jsem dal stanovisko, že s panem Rudou nemůžu spolupracovat, že tento výbor měl i finanční problémy," říká Lubomír Vallo, bývalý sekretář Slovenského svazu neslyšících sportovců.

Za zpronevěření peněz hrozí pachatelů patnáct let vězení. Co bude se slovenskými sluchově postiženými sportovci a zda se jim podaří slepit rozbitý sen o olympiádě v Tatrách, je nejasné.

autor: ČT24

18.9.2008 Sluchovo postihnutí športovci prišli o peniaze - T. Mattyašovský, L. Diko

Okradol ich vlastný šéf výboru, suma môže dosiahnuť astronomickú výšku.

Video: link

Šéf nepočujúcich spreneveril peniaze
Slovenským sluchovo postihnutým športovcom hrozí medzinárodný škandál. Zdá sa, že ich šéf výboru obral o takmer 50 miliónov korún (1659696 €).

Do prípadu už zasiahla aj polícia. Podľa infomácií TV Markíza by sa celková škoda mohla vyšplhať až na štvrť miliardy korún.

Výbor mal milióny od sponzorov použiť na zorganizovanie olympiády pre sluchovo postihnutých v roku 2011 vo Vysokých Tatrách.

Sluchovo postihnutí športovci neprišli len o peniaze, ale aj o sídlo. Šéf Slovenského deaflympijského výboru deväť mesiacov neplatil nájomné a dlh sa vyšplhal na milión korún (33 194 €). Po niekoľkých upozorneniach majiteľ budovy objekt pre nájomcu zatvoril. Vymenil zámky a priestory zapečatil.

18.9.2008 Škandál na deaflympijskom výbore: Ruda spreneveril 50 miliónov! - Zdroj: TASR

BRATISLAVA - Prezident deaflympijského výboru spreneveril takmer 50 miliónov.
Prezident Slovenského deaflympijského výboru Jaromír Ruda spreneveril z konta organizácie takmer 50 miliónov korún (1.659.695 eur), informovala dnes o tom vo svojej hlavnej spravodajskej relácii televízia JOJ. Ešte počas minulého týždňa ho kvôli sprenevere zadržala polícia.

"Vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite obvinil dve osoby z obzvlášť závažného zločinu sprenevery. Došlo ku škode 48,5 milióna korún (1.609.905 eur)," uviedla hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Polačiková. Ako informovala televízia, v budove, v ktorej výbor sídlil, už nikto nepracuje a zmizli z nej i tabule s názvom inštitúcie. Podľa správcu budovy Petra Danihela deaflympijský výbor na nájme dlžil takmer 1 milión korún (331.939 eur).

Rudu už v minulosti vyšetrovali košickí policajti za krátenie dane a kvôli viacerým podvodom. Rudovi a jeho spoločníkovi, ktorého polícia zatiaľ nezadržala, hrozí 10 - 15 ročné väzenie.

Autor: TASR

17.6.2008 Je školská integrácia správna cesta? - Zdroj: SME

Na základných školách sa zvyšujú počty postihnutých a narušených detí, ktoré sa vzdelávajú spoločne so zdravými. Kým v školskom roku 1989/1990 to bolo iba niečo vyše päťtisíc, v tomto školskom roku sa ich počet ustálil na vyše 15-tisíc.

BRATISLAVA. Jana Kokošková a Veronika Holubová sú nepočujúce vysokoškoláčky. Jana základné vzdelanie absolvovala v bežnej škole a učila sa metódami ako počujúce deti. Veronika chodila do špeciálnej školy pre sluchovo postihnutých a jej vzdelávanie bolo prispôsobené potrebám. Kým tá prvá sa viac-menej pohybovala v spoločnosti nepočujúcich, druhá s rovnakým postihnutím bola odmalička v komunite počujúcich. Stretli sa až na bežnej strednej škole. Dnes ako vysokoškoláčky hovoria, že školská aj sociálna integrácia im umožnila spoznať život tak vo svete počujúcich, ako aj nepočujúcich. A je len na nich, ktorý svet uprednostnia.

O svojej školskej integrácii hovorili nedávno na vedeckej konferencii na túto tému.

Spolunažívanie

Alica Vančová, vedúca katedry špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského hovorí, že pre vzdelávanie žiakov s postihnutiami a narušeniami, teda so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v súčasnosti existujú vedľa seba dva základné modely: segregačný a integračný. "Je na slobodnej vôli rodiča, ktorú možnosť pre dieťa vyberie," povedala.

Filozofia integrácie je dnes postavená na princípe partnerského spolunažívania zdravých a postihnutých. Integrácia je tak spoločným problémom postihnutých aj nepostihnutých.

Potvrdzujú to aj skúsenosti základných a stredných škôl. V Základnej škole na Križkovej ulici v Kremnici majú tento rok troch telesne postihnutých žiakov. Riaditeľ školy Peter Weis hovorí, že preto nevyhnutne potrebovali kúpiť schodolez. Nie je to lacná záležitosť, ale nakoniec sa im to podarilo. Pre žiakov je to veľký prínos. Jeden z nich je úplne imobilný a dvaja síce dokážu chodiť, ale pohyb po schodoch im robil problémy. So žiakmi pracujú aj asistenti. Jeden z chlapcov neudrží pero, takže asistent mu píše poznámky a podobne. Na škole majú tiež integrovaných žiakov s ľahkou mozgovou disfunkciou. Tým sa pedagógovia venujú aj individuálne, predovšetkým na hodinách matematiky a slovenského jazyka.

V Základnej škole s materskou školou v Haliči majú v bežných triedach integrovaných dvoch žiakov s mentálnym postihnutím. Okrem toho majú v škole aj štyri špeciálne triedy, kde sa cielene venujú problémovým skupinám žiakov. "Proces integrácie zvládame bez akýchkoľvek problémov," hovorí riaditeľ Dušan Šimov.

Integrácia obohacuje

Práca s integrovaným žiakom si vyžaduje nielen individuálny prístup učiteľa, ale aj veľa prípravy učebných materiálov. Oľga Bertová z bratislavského Gymnázia na Vazovovej ulici tvrdí, že aj keď je integrácia postihnutých žiakov náročná, obohacuje žiakov, učiteľov aj integrovaného jedinca. Každému niečo dáva.

13. 6. 2008 Jarmila Horáková

www.sme.sk

17.6.2008 Vysoká škola je aj o prekážkach - Zdroj: SME

Najviac zdravotne postihnutých študentov s poruchami sluchu, zraku a s telesným postihnutím študuje na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. O ich štúdiu hovoríme s koordinátorkou štúdia pre sluchovo postihnutých DARINOU TARCSIOVOU z katedry špeciálnej pedagogiky.

Na konferencii o integrácii študentov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ste povedali, že vysoké školy pootvorili pre týchto študentov svoje dvere. Sú dnes už všade otvorené?

"Podľa mojich skúseností a vedomostí áno, aj keď, samozrejme, sú rozdiely medzi jednotlivými školami, fakultami či študijnými programami. Ale sme týmto študentom ešte veľa dlžní."

Majú nárok na mimoriadne podmienky pri prijímačkách?

"Áno, fakulta im vytvára podmienky, aby neboli pri nich diskriminovaní. Napríklad majú predĺžený čas, sú v samostatnej miestnosti, aby ich ostatní nevyrušovali, majú k dispozícii artikulačného tlmočníka, tlmočníka posunkovej reči. Alebo môžu mať (u zrakovo postihnutých) napríklad zväčšené písmo. Tak to bolo tento rok prvýkrát na Elektrotechnickej fakulte STU, kde sa tiež hlásili študenti so sluchovým postihnutím."

O ktoré vysoké školy majú najväčší záujem?

"Študenti so sluchovým postihnutím o humanitné a spoločensko-vedné smery, z nich najviac na pedagogickej a filozofickej fakulte a fakulte sociálnej práce. S telesným postihnutím sa hlásia napríklad aj na Ekonomickú univerzitu, pomenej na právo. Veľkej obľube sa tešia študijné programy sociálna práca a špeciálna pedagogika. Niektorí si volia aj štúdium náboženstva, matematiku a informatiku, ošetrovateľstvo."

Majú nejaké úľavy počas štúdia?

"Nie. Vysokoškolský zákon presne hovorí, že vysoká škola vytvára zodpovedajúce podmienky štúdia pre študentov so zdravotným postihnutím vzhľadom na ich špeciálne študijné potreby bez znižovania požiadaviek na študijný výkon. Rozdiel je iba v tom, že im školy, fakulty vytvárajú podmienky, ktoré súvisia s činnosťami, ktoré nemôžu zvládnuť vzhľadom na svoj druh a stupeň postihnutia. To sa môže prejaviť napríklad pri skúšaní, ale aj počas prednášok, seminárov. Vysokú školu ale musia končiť s rovnakým penzom poznatkov ako ostatní študenti."

Vedia zvládať prekážky?

"Vysoká škola je aj o prekážkach, ktoré majú niekedy problém zvládnuť aj zdraví študenti, napríklad keď vyletia zo skúšky. Tí, ktorí majú silnejšie vôľové vlastnosti, počiatočné ťažkosti ľahšie zvládajú. Je ale aj skupina študentov, ktorá automaticky očakáva úľavy. Tam treba hneď na začiatku veľmi dôrazne a jasne povedať, že vysoká škola nie je o úľavách či nižšej úrovni, ale o tom, že učitelia, koordinátori im môžu byť k dispozícii aj dlhšie, mimo konzultačných hodín a podobne."

Od septembra začne u vás na Pedagogickej fakulte UK fungovať centrum pomoci študentom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Akú pomoc v ňom nájdu?

"Dve takéto centrá už na vysokých školách fungujú. Tretie budú mať na starosti učitelia katedry špeciálnej pedagogiky. Bude slúžiť študentom na rôzne aktivity. Budú tu môcť pracovať na internete, vymieňať si poznatky, môžu si tu robiť semestrálne práce, konzultovať. Veľa si od neho sľubujeme, veríme, že vytvorí u študentov aj pocit spolupatričnosti k našej katedre, ale, samozrejme, aj fakulte a univerzite."

13. 6. 2008 Jarmila Horáková

www.sme.sk

17.6.2008 Nepočujúca Veronika hrá curling, aj tlmočí - Zdroj: SME

Hovoria o nej ako o excelentnej študentke s pevnou vôľou. Verí si a nevzdáva sa. O svoje šťastie sa naučila bojovať. Bratislavčanka Veronika Holubová sa narodila ako nepočujúca.

BRATISLAVA. Veronika Holubová je tretiačka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Študuje špeciálnu pedagogiku, odbor pedagogika sluchovo postihnutých a pedagogika mentálne postihnutých. Pred pár dňami úspešne zvládla štátne bakalárske skúšky, chystá sa pokračovať v magisterskom štúdiu.

Počas nášho rozhovoru posunkuje, aj keď jej nerobí problém ani hovorená reč. Tlmočníčka vysvetľuje, že je to tak pre Veroniku pri kontakte s neznámou osobou jednoduchšie.

Babička trvala na hovorení

Veronika sa narodila v rodine nepočujúcich. V jedenástich rokoch prišla o mamu a výchovu prebrala babička, s ktorou žije dodnes. Tá počuje a trvala na tom, aby sa Veronika naučila aj hovoriť. Tréningom reči sa vraj deň začínal aj končil.

Kým základnú školu Veronika absolvovala v škole pre sluchovo postihnutých, počas strednej na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Lučenci sa integrovala medzi počujúcich. "Začiatky boli ťažké. Musela som si privyknúť na internátny život, vstúpila som do komunity počujúcich. Dva mesiace mi trvalo, než som si zvykla," spomína Veronika. Spolužiaci sa k nej správali ako k retardovanej. "Nerozumeli mi, ale ani ja im. Neboli zvyknutí na melódiu môjho hlasu. Musela som im dokázať, že sme ako oni, len nepočujeme. Ale nedržala som sa v ústraní, komunikovala som, ako som vedela. Učitelia mali so mnou trpezlivosť," tvrdí.

Strednej škole Veronika vďačí za to, že sa naučila súvislejšie vyjadrovať, obohatila si slovník o množstvo odborných výrazov, ktoré dovtedy nepoznala. Keď im nerozumela, vyhľadala si ich v slovníku cudzích slov, alebo sa obrátila na špeciálneho pedagóga. Ale posunkový jazyk jej chýbal.

V Lučenci pochopila, kam vlastne patrí - medzi nepočujúcich. Aj keď sa spoločnosti počujúcich nebráni.

Odzeranie na prednáškach je namáhavé

Veronika hovorí, že vysokoškolské štúdium nepovažuje za mimoriadne náročné. Ale človek musí mať pevnú vôľu a silnú motiváciu. "Tá mi nechýba, babičkina radosť z mojich úspešných štátnic ma ženie ďalej," hovorí.

Ak pedagógovi na prednáške nerozumela, o to viacej samostatne študovala z literatúry, alebo si odpísala poznámky od spolužiačky.

Prednášky sú dlhé, je pre ňu únavné čítať z pier deväťdesiat minút. Niektorí vyučujúci jej pošlú mailom svoje poznámky, čo je obrovská výhoda, lebo potom vie, o čom sa hovorí.

"To naše postihnutie nie je úskalie, ktoré by nám bránilo prekážky prekonávať," vysvetľuje.

Aj preto Veroniku môžete stretnúť napríklad na diskotéke. Hudbu cíti cez vibrácie. Už druhý rok sa aktívne venuje zimnému športu curlingu a zbiera s ním medaily. Naposledy na zimnej paralympiáde. Je členkou expertnej komisie pre posunkový jazyk pri Štátnom pedagogickom ústave.

Je vzorom pre nepočujúcich, hovoria o nej pedagógovia. Aj preto sa stala študentskou osobnosťou Slovenska za tento školský rok. Ocenenie jej odovzdal prezident republiky.

Podľa Veroniky sluchové postihnutie môže byť aj výsadou. Robí vraj človeka výnimočným v akomkoľvek prostredí.

13. 6. 2008 Jarmila Horáková

www.sme.sk

5.6.2008 Divadlo nepočujúcich uviedlo svoju prvú kolektívnu inscenáciu - Nepočujúci prehovorili - Zdroj: SME

Hra divadla Tiché iskry je výrazovo skromná, no o to bohatšia na emócie.

Divadlo komunít, menšín či arteterapie je u nás ešte stále popoluška, okrajový kultúrny jav, pre niekoho možno atrakcia a exkluzivita. Pre tvorcov i cieľových adresátov však ide o veľmi dôležitý fenomén.

Kde sa vzali

Na svoju realizáciu majú menšinové divadelné aktivity veľmi komplikované podmienky. Vedeli by o tom veľa povedať napríklad aj členovia banskobystrického Divadla z pasáže. Hoci sa tento súbor etabluje na našej scéne už od roku 1995, vytvoril niekoľko skvelých inscenácií, dokázal sa obhájiť aj v medzinárodnom kontexte, ešte stále zápasí s nepochopením orgánov štátnej správy i s nesystémovým finančným zabezpečením svojej existencie.

V roku 2003 vtedajšia riaditeľka DzP Viera Dubačová prichýlila v divadle ďalší menšinový súbor - Tiché iskry. V ňom sa stretli nepočujúci divadelníci pod vedením odborného pedagóga divadla Petra Vrťa. Kde sa vzali nepočujúci divadelníci? Hoci o sebe doteraz nedali v širšom kontexte vedieť, všetci sú absolventmi odboru výchovnej dramatiky nepočujúcich na brnianskej JAMU a profesionálne pôsobia ako výchovní pedagógovia na viacerých špeciálnych školách pre nepočujúcich.

Koláž porozumenia

Tiché iskry zatiaľ vytvorili inscenáciu pre deti Janko Hraško (2003) a prijali do repertoáru autorský projekt Zuzany Daubnerovej podľa balady Karla Jaromíra Erbena Vodník (inscenácia vznikla ešte v roku 2004 na pôde nitrianskeho Spoločenstva nepočujúcich Františka Saleského).

Po niekoľkoročnej príprave sa Tiché iskry predstavili koncom mája svojou prvou kolektívnou inscenáciou Osud kocky. Zuzana Daubnerová, Ivica Tichá, Zuzana Löbbová, Jozef Rigo (o. i. dlhoročný člen súboru Milana Sládka) a Peter Vrťo vyšli z vlastných zážitkov a postrehov príslušníkov menšiny vo väčšinovom prostredí.

Málokto vie, čo zažíva nepočujúci v prostredí, ktoré mu nerozumie. Ako ťažko nachádza pochopenie pre svoj hendikep, koľko prekážok, ústrkov, poníženia musí prekonať na ceste za plnohodnotným životom. O tom všetkom zvláštnym jazykom posunkov hovorí koláž sólových i kolektívnych výstupov.

Trpká pointa

Pre neposunkujúceho je predstavenie náročné na porozumenie všetkých významov a odkazov. No herecká sugescia, presné gestá, vyjadrenia pocitov a predovšetkým vnútorná zaangažovanosť sú mostíkom, ktorý pre počujúcich otvára svet nepočujúcich. Osud kocky je skromný na škálu výrazových prostriedkov, ale mimoriadne bohatý na emocionálne silné divadelné scény vynikajúcich hercov.

Trpkou pointou skvelej premiéry je, že pre svoj projekt nenašli Tiché iskry podporu v grantovom programe ministerstva kultúry.

Herecká sugescia, presné gestá a vnútorná zaangažovanosť otvárajú pre počujúcich svet nepočujúcich.

Divadlo Tiché iskry: Osud kocky

Autori: kolektív DTI

Dramaturgia: Zuzana Daubnerová

Hudba: Peter Vaňouček, zvuk: Angela Hefty, svetlá: Michal Hefty

Réžia: Peter Vrťo

Premiéra 23. 5. 2008 v Divadelnom Štúdiu 12 v Bratislave

Oleg Dlouhý (Autor je divadelný publicista)

www.sme.sk

15.4.2008 Nepočujúce deti predvedú na festivale svoj talent - Zdroj: SME

Aj nepočujúce deti dostanú príležitosť predviesť svoj talent na Festivale záujmovej umeleckej činnosti sluchovo postihnutých detí, ktorý sa uskutoční v bratislavskom Divadle Aréna 18. a 19. apríla. Do festivalu sa tento rok zapojili všetky školy pre sluchovo-postihnutých na Slovensku, je ich osem. Informoval o tom na dnešnej tlačovej besede Vlado Kulíšek, mím a správca nadácie Počuť srdcom, ktorá je hlavným usporiadateľom celého podujatia. Súčasťou festivalu bude benefičný koncert Počuť srdcom venovaný sluchovo postihnutým deťom, ktorý sa bude konať v prvý deň festivalu. Vystúpia na ňom speváčka Martina Šindlerová, žonglér Milan Roskopf, Akrobati.sk a iní. Celé podujatie bude moderovať Vlado Kulíšek bez slov a Pavel Bruchala slovne.

"Pred pätnástimi rokmi, kedy myšlienka nášho benefičného koncertu vznikla, všade sa spievalo a rozprávalo", uviedol Kulíšek a dodal, že nepočujúci z toho veľa nemali. Vtedy sa Kulíšek ako organizátor rozhodol usporiadať benefičný koncert z neverbálnych druhov umenia ako je pantomíma, akrobacia, kúzla a tance. Na otázku, prečo pre nepočujúcich vystúpi speváčka Martina Šindlerová, Kulíšek odpovedal: "Zistili sme, že nepočujúci chcú aj populárne osobnosti, spevákov". Doplnil, že Martina Šindlerová na koncerte zaspieva dve pesničky, pričom tá druhá bude prekladaná do znakovej reči.

Ako uviedol hlavný organizačný šéf festivalu Juraj Čúzy, deti budú na festivale aj tancovať. Dopoludnia 18 a 19. apríla budú súťažiť v štyroch kategóriách - divadlo, pantomíma, tanec a v kategórii umelecké posunkovanie. V porote, ktorá talent detí posúdi, je Oleg Dlouhý z Divadelného ústavu, mím Vlado Kulíšek, tanečná interpretka Zuzana Harenčárová a nepočujúca Anna Jurasová z brnenskej JAMU.

Výťažok z benefičného koncertu chcú organizátori investovať do aktivít rozvíjajúcich talent sluchovo-postihnutej mládeže.

5.3.2008 Rozhovor: Za prehnanú hrdosť považujem radikalizmus nepočujúcich - Zdroj: Český gong

Článok 1      Článok 2

15.1.2008 Nepočujúcich podporia pri podnikaní - Zdroj: SME

BRATISLAVA 15. januára (SITA) - Nezamestnaní nepočujúci, ktorí chcú začať podnikať alebo si založiť živnosť, sa po prvý raz môžu uchádzať o finančnú podporu Nadácie Pontis. Maximálna výška príspevku je 150 tisíc korún. Grantový program má názov Hľadáme ďalší zmysel - pre podnikanie a s Nadáciou Pontis na ňom spolupracujú T-Mobile Slovensko, Nadácia Integra a Asociácia nepočujúcich Slovenska. Agentúru SITA o tom informovala programová koordinátorka Nadácie Pontis Jana Mináčová. Finančnú podporu môžu získať len tí jednotlivci, ktorí absolvujú týždenný kurz Ako začať podnikať, organizovaný v spolupráci s Nadáciou Integra od 9. do 15. marca v Bešeňovej. Ďalšou podmienkou pre získanie finančnej podpory je predloženie podnikateľského zámeru najneskôr do troch týždňov po absolvovaní kurzu a jeho úspešná obhajoba v polovici apríla pred komisiou zloženou zo školiteľov a zástupcov spoločnosti T-Mobile Slovensko a Nadácie Pontis. Cieľom grantového programu je zvýšiť šancu ľudí so sluchovým postihnutím stať sa samostatne zárobkovo činnými osobami. Na tento účel sa jednotlivcom v apríli rozdelí minimálne 1,5 milióna korún. Ďalšie finančné prostriedky organizátori plánujú použiť na podporu vzdelávania, poradenstva, rekvalifikácie. Grantový program je určený pre ľudí so sluchovým postihnutím vo veku od 18 do 55 rokov, ktorí ovládajú posunkovú reč a majú silnú motiváciu na podnikanie alebo živnosť. Finančné prostriedky z nadačného fondu sú určené na podporu vzdelávania, poradenstvo, ale najmä na rozbeh podnikania konkrétnych osôb. Uzávierka pre prijímanie žiadostí o udelenie finančnej podpory je 14. februára. Kompletný text grantovej výzvy je k dispozícii na webovej stránke . Výsledky hodnotenia organizátori zverejnia 22. apríla. Získané peniaze môžu nepočujúci na rozbeh podnikania použiť od 1. mája do 31. októbra.