23.10.2006 Britskí operátori umožňujú nepočujúcim telefonovať Zdroj: www.itnews.sk

Nepočujúci alebo ľudia s poškodeným sluchom nemôžu bežne telefonovať – je nevyhnutné používať textovú komunikáciu. To však znamená, že aj druhá strana potrebuje mať kompatibilný telefón. Niektorí nepočujúci navyše preferujú používať vlastný hlas na sprostredkovanie informácií – ale opačným smerom to cez telefón, samozrejme, nejde.

Britský kráľovský inštitút pre nepočujúcich predstavil službu, ktorá poskytuje riešenie. Nepočujúci si zakúpi telefón v cene 200 GBP, vybavený monochromatickým LCD displejom. Počas hovoru robí sprostredkovateľa operátor služby, ktorý slová druhej strany prepisuje do textu. Nepočujúci tak môže používať vlastný hlas a druhá strana zároveň nemusí vlastniť telefón so zadávaním textu. Služba bude poskytovaná zadarmo (začne sa začiatkom roka), podmienkou je iba kúpa telefónu ScreenPhone.

Aj britský Teletec plánuje spustiť podobnú službu. Operátor medzi stranami opakuje vyslovené slová pre softvér rozpoznávajúci hovorenú reč. Špeciálny výcvik jednak zabezpečuje zrozumiteľnosť pre softvér, jednak schopnosť počúvať a zároveň počuté vyslovovať. Klient (nepočujúci) nepotrebuje špeciálny telefón, môže využiť softvér na PC, PDA alebo inteligentnom telefóne. Cena je však stanovená na 1 GBP za minútu hovoru, v Británii možno budú náklady preplácané zo štátnych fondov.

Text: Alexander Letkovský

9.6.2006 Iris Domancová - prvá dáma nepočujúcich /komunikovať naraz v posunkovej a hovorenej reči, nemá obdobu v inom tlmočení/ - Zdroj: www.zupnenoviny.sk

Budete prekvapení jej čistým verbálnym prejavom. Ak to neviete vopred, chvíľu by trvalo, kým by ste prišli na to, že nepočuje od raného veku. Iris Domancová dokáže vnímať zvuky, ale ani s pomocou načúvacieho prístroja nerozumie hovorenej reči.

A ak sa s ňou rozprávate a máte pocit, že ste ju zaujali tak, že vám doslova „visí na perách“, máte úplnú pravdu, odzerá - teda číta slová z vašich pier. Iris Domancová je pedagogičkou a pracovníčkou v oddelení špeciálnej pedagogiky Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ale je známa najmä ako moderátorka publicistickej relácie Televízny klub nepočujúcich (TKN), ktorý raz mesačne vysiela Slovenská televízia. A vôbec prvá a zatiaľ jediná. Pre televíziu ju objavil štáb TKN pred 13 rokmi. Chceli s ňou ako s nepočujúcou absolventkou vysokej školy urobiť rozhovor, aby motivovali na štúdium ďalších sluchovo postihnutých mladých ľudí. Zaujala ich nielen výzorom, ale najmä bohatou slovnou zásobou a prejavom, a tak jej ponúkli post moderátorky. Iris Domancová: „Museli sme si nájsť spôsob spolupráce a komunikácie. Chvíľu trvalo, kým si režisér a ostatní členovia štábu uvedomili, že naozaj nepočujem a musia sa so mnou rozprávať zoči-voči tak, aby som mohla odzerať z úst.“ Dnes tvoria zohraný tím profesionálov. Iris sa naučila „televíznej robote“, a svojim televíznym spolupracovníkom pomohla lepšie porozumieť problémom sluchovo postihnutých. Ich práca je špecifická, v procese televíznej tvorby ojedinelá. Výsledok ich práce - relácia Televízny klub nepočujúcich, mapuje život sluchovo postihnutých ľudí vo všetkých oblastiach, či už ide o sociálne problémy, vzdelávanie, otázky kultúry a duchovného života nepočujúcich, legislatívu, poradenstvo, kompenzačné pomôcky a mnoho ďalších. Režisér Jozef Urblík: „Iris je pre mnohých nepočujúcich vzorom. To, čo dokázala - vyštudovať vysokú školu a uplatniť sa ako prvá nepočujúca moderátorka, je výnimočné a vzácne. Je vzdelaná, ovláda posunkový jazyk a bez problémov a kvalitne rozpráva. Ďalšia taká na Slovensku nie je. Rozmýšľať a komunikovať naraz v hovorenej i posunkovej reči je veľmi náročné a nemá obdobu v inom tlmočení, keďže ide o dva rozličné jazykové systémy.“ Prekvapujúco dobrý rečový prejav a bohatú slovnú zásobu má Iris Domancová vďaka tomu, že od detstva čítala knihy počas každej voľnej chvíľky. Je to tak dodnes, ak sa jej dostane do rúk niečo zaujímavé, dokáže vraj prebdieť celú noc. Podľa jej slov je veľkou chybou, že mnohé nepočujúce deti nečítajú. Pretože písaný text je pre ne najschodnejšou cestou ako všeličo pochopiť a porozumieť slovenskému jazyku. Nie je pre ne jednoduché naučiť sa čítať s porozumením, teda tak, aby chápali, čo čítajú. Počujúcim sa to môže zdať nepochopiteľné, ale aj z tohto dôvodu je sluchové postihnutie považované za jedno z najťažších. Mnohí problém sluchovo postihnutých neberú veľmi vážne, tento hendikep totiž nevidíte na prvý pohľad a bariéry v svete nepočujúcich sú pre nás často nepredstaviteľné. Neporozumenie na oboch stranách, to sú prekážky, ktoré im komplikujú a strpčujú každý deň - v úradoch, obchode, škole, u lekára i v práci. Preto je prirodzené, že sa uzatvárajú do sveta vlastnej komunity. Pritom sami hovoria, že k pochopeniu stačí málo, trochu trpezlivosti a ochota. Iris Domancová nie je nijaká moderátorská hviezdička, vyštudovala špeciálnu pedagogiku na Pedagogickej fakulte, píše odborné publikácie a jej práca v Štátnom pedagogickom ústave si vyžaduje neustále štúdium, vyhľadávanie nových informácií a poznatkov v problematike. Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním detí so sluchovým postihnutím, tvorbou učebných osnov, plánov a používaním posunkového jazyka v procese výchovy a vzdelávania. Pred dvoma rokmi úspešne obhájila doktorandský titul PhD. Domancová: „Mojím cieľom je podieľať sa svojou prácou na zlepšení životných podmienok nás sluchovo postihnutých a zlepšení vzdelanostnej úrovne nepočujúcich detí v školách.“ Ale na zlepšení života sluchovo postihnutých ľudí sa podieľa aj ako televízna moderátorka. Poznajú jej život, to ako sa vypracovala a jej úspech ich motivuje a povzbudzuje. Iris Domancová: „Ako moderátorku TKN ma poteší, keď mi rodičia nepočujúcich detí povedia, že vďaka našej relácii pochopili mnohé veci a vidia, že napriek sluchovému hendikepu má ich dieťa šancu na plnohodnotný život. Myslím si, že osudy ľudí, ktorých im predstavujeme, im dodávajú odvahu.“ Iris Domancová je výnimočná. Príťažlivá žena s nežným úsmevom, ktorá porazila svoj hendikep a stala prvou dámou nepočujúcich.

31.1.2006 - Skryté titulky robí STV formálne - Zdroj: SME

BRATISLAVA - Slovenská televízia má od októbra podľa zákona vysielať až štvrtinu svojich programov so skrytými či otvorenými titulkami, aby boli prístupnejšie pre nepočujúcich. Na prípravu mala verejnoprávna televízia päť rokov. Riaditeľ STV Richard Rybníček tvrdí, že zákonnú povinnosť si plnia. Od polovice septembra do konca minulého roku mala s titulkami odvysielať takmer 27 percent programov na Jednotke a takmer 30 percent na Dvojke. V priemere hodinu denne sa na Dvojke vysielajú zahraničné filmy s otvorenými titulkami. Člen Rady STV Peter Malec nedávno vedenie televízie upozornil, že titulky sa často napĺňajú len formálne a nekorešpondujú s dejom. Rybníček isté chyby pripustil. Ladislav Ubár, ktorý sa angažuje v práci pre sluchovo postihnutých, hovorí, že titulky v STV nie sú farebne odlíšené a často nemajú nijaký súvis s tým, čo sa deje na obrazovke. Problémy s ich posunom sa objavujú najmä pri naživo vysielaných reláciách.

Ivica Tichá, nepočujúca pedagogička zo základnej školy, považuje skryté titulky za veľmi dôležité pri rozširovaní slovnej zásoby. Podľa nej nie sú dostatočne otitulkované predovšetkým dokumentárne filmy a celý program Dvojky, preto radšej pozerá Českú televíziu.

Nepočujúci pedagóg dramatickej výchovy na odbornom učilišti Jozef Rigo si myslí, že STV dáva skryté titulky v nesprávnom čase. Veľa takto upravených filmov ide neskoro večer, a teda nemá pre nepočujúcich prakticky nijaký význam. Odporúča, aby sa aspoň na jednom programe STV objavovali titulky pravidelne v tom istom čase, čím by sa mohla zvýšiť ich sledovanosť. Podľa neho skryté titulky chýbajú predovšetkým pri ranných rozprávkach. Pri výrobe titulkov sa zabúda aj na ich dostatočný kontrast oproti pozadiu. Za vzor dáva nielen Českú televíziu, ale napríklad aj teletext Novy či Primy. Česká televízia odvysielala v roku 2005 až 70 percent programov upravených nejakým spôsobom aj pre sluchovo postihnutých občanov, pričom až celá polovica programov bola vopred vybavená skrytými titulkami, pri 12 percentách boli titulky dodávané naživo, zvyšok boli programy s tlmočením či bez slov. (zu)

Podiel otitulkovaných programov(15.9. - 31. 12. 2005) v %

Spolu STV26,7 29,9 28,2

Podiel programov upravených pre nepočujúcich (rok 2005) v %

Spolu ČT81,3 57,2 70,2