|
| |
| | .Tlač a správy. |
|
| | 28.2.2010 Markíza - Televízne noviny (25.2.2010) Zdroj: www.markiza.sk |
|
| | 28.2.2010 STV - Slovensko Dnes (22.2.2010) Zdroj: www.stv.sk |
|
| | 28.2.2010 Nepočujúci prišli na krajské zastupiteľstvo s transparentmi Zdroj: www.sme.sk |
Nepočujúci prišli na dnešné krajské zastupiteľstvo protestovať proti navrhovanému všeobecne záväznému nariadeniu o tlmočníckej službe.
NITRA. Tlieskaním a s transparentmi dnes protestovali nepočujúci na krajskom zastupiteľstve proti navrhovanému všeobecne záväznému nariadeniu o tlmočníckej službe. S nápismi ako “Mať tlmočníka – to je naše právo” alebo “Chceme byť rovnocenní ako počujúci” vyjadrovali svoj nesúhlas s navrhovanou sumou 3,32 eura za hodinu za tlmočenie. Podľa občianskeho združenia Effeta je sadzba neadekvátna a likvidačná. Po odpočítaní povinných odvodov, dane, stravovania a cestovného vyjde podľa riaditeľky združenia Anny Šmehilovej ml. suma mínus 0,63 eur. Tlmočníka by za týchto podmienok nechcel robiť nikto, podčiarkla. Poslanci nakoniec nehlasovali ani o pozmeňovacom návrhu na zvýšenie sumy na vyše osem eur, materiál presunuli na ďalšie zastupiteľstvo. “Bolo to v podstate úplne nové všeobecne záväzné nariadenie a zákon hovorí, že musí najprv visieť na internete 15 dní, aby sa k nemu mohol ktokoľvek vyjadriť,” vysvetlila poslankyňa Lýdia Forrová (ĽS-HZDS).
Šmehilová poukazuje na to, že v predchádzajúcom zákone z roku 1998 o sociálnej pomoci sa tlmočenie poskytovalo v rámci opatrovateľskej služby. Taxatívna suma za poskytovanie opatrovateľskej služby bola vtedy stanovená na 100 korún za hodinu. “Ako sa za 12 rokov valorizovala suma za poskytnutie tlmočníckej služby, keď suma z roku 1998 a suma navrhnutá Nitrianskym samosprávnym krajom v roku 2010 je rovnaká,” poukázala Šmehilová. Tlmočníka potrebujú nepočujúci podľa nej prakticky všade. “Či už je to na školách, v práci, na workshopoch, seminároch, u lekára, na úradoch, ale aj vo voľnom čase,” povedala.
Nový zákon o sociálnych službách, do ktorého sa po prvýkrát dostala tlmočnícka služba ako samostatná sociálna služba, platí od januára 2009. Doteraz však nebolo tlmočenie priznané ani jednému občanovi so sluchovým postihnutím, “a to i napriek tomu, že napríklad v Nitrianskom samosprávnom kraji o ňu občania so sluchovým postihnutím žiadali už od februára - marca 2009,” skonštatovala Šmehilová. Dodala, že ako členka Rady vlády SR pre občanov so zdravotným postihnutím hovorí o problémoch s tlmočníckou službou na pôde rady už od apríla 2009. “Do dnešného dňa však zostalo len pri diskusiách a rozhovoroch. Naše podnety a návrhy sa nedostali ani do návrhu novely k spomínanému zákonu o sociálnych službách,” uviedla.
Nitriansky samosprávny kraj začal tlmočnícku službu riešiť ako prvý z krajov. Effeta je zatiaľ jediným registrovaným poskytovateľom tlmočníckej služby pre občanov so sluchovým postihnutím na Slovensku. Ako občianske združenie poskytuje sociálne služby a pomoc občanom Nitrianskeho kraja od roku 2001.
|
| | 28.2.2010 Poskytovanie tlmočníckej služby stále nefunguje, tvrdia nepočujúci Zdroj: www.sme.sk |
Napriek tomu, že zákon o sociálnych službách, ktorý upravuje profesionálnu tlmočnícku službu pre osoby so sluchovým postihnutím platí už vyše roka, tlmočnícka služba nebola priznaná a poskytnutá ani jednému občanovi so sluchovým postihnutím.
NITRA. "Osoby so sluchovým postihnutím, ktoré v rámci samosprávnych krajov o profesionálnu tlmočnícku službu do dnešného dňa požiadali, ju zabezpečenú stále nemajú aj napriek tomu, že o ňu požiadali už vo februári či marci 2009. Samosprávne kraje až v tomto roku začali vynakladať aké také úsilie na jej zabezpečenie," tvrdí Anna Šmehilová z organizácie Effeta stredisko sv. Františka Saleského v Nitre. Effeta je zatiaľ jediným registrovaným poskytovateľom špecifickej tlmočníckej služby pre občanov so sluchovým postihnutím.
Zákon o sociálnych službách, ktorý upravuje profesionálnu tlmočnícku službu pre sluchovo postihnutých, platí od januára 2009. Dovtedy sa úkon tlmočenia poskytoval len ako súčasť opatrovateľskej služby alebo osobnej asistencie. "Tlmočnícka služba prešla od začiatku minulého roka z pôsobnosti orgánov štátu na vyššie územné celky ako originálna pôsobnosť, avšak bez zabezpečenia finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že rozpočty vyšších územných celkov už boli schválené a nezahrnovali tieto náklady na tlmočnícku službu a štát i zákonodarca si túto nepriaznivú finančnú situáciu VÚC plne uvedomoval, pristúpil k riešeniu problému výnosom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Výnos umožňoval financovať tlmočnícku službu v roku 2009 formou dotácie," vyjadril stanovisko Nitrianskeho samosprávneho kraja hovorca Stanislav Katrinec. Dôvodom takéhoto riešenia bolo podľa jeho slov vytvorenie podmienok na udržanie tlmočníckej služby v etape tzv. nábehu na výkon originálnej pôsobnosti VÚC a dôraz sa kládol na zabránenie prekrývania financovania tlmočníckej služby z rozpočtov VÚC a ministerstva. Asociácia nepočujúcich Slovenska v Bratislave získala na poskytovanie tlmočníckych služieb v minulom roku 182.500 eur a Effeta, stredisko sv. Františka Saleského Nitra získala na tlmočnícku službu vlani dotáciu vo výške 20.000 eur z dotácie ministerstva. Celková suma 202.500 eur predstavovala 28 percent z poskytnutej dotácie pre všetky občianske združenia. "Z dôvodu tejto dotačnej politiky ministerstva a VÚC neposkytli finančné prostriedky na tlmočnícku službu v roku 2009," konštatoval Katrinec.
Návrh Všeobecne záväzného nariadenia NSK týkajúceho sa poskytovania tlmočníckej služby prerokujú krajskí poslanci na svojom zasadnutí 22. februára tohto roka. Šmehilová tvrdí, že pripravované podmienky, najmä finančné, pre poskytovanie profesionálnej tlmočníckej služby v samosprávnych krajoch sú pre súčasne registrovaných poskytovateľov likvidačné a neadekvátne. "V návrhu VZN je stanovená hodinová sadzba 3,32 eur. V roku 1998 bola určená taxatívna suma za poskytovanie opatrovateľskej služby na 100 Sk na hodinu, čo je na úrovni tohtoročnej navrhovanej sumy. Kde a ako sa za 12 rokov v prípade dnešnej profesionalizácie spomínanej služby valorizovala suma za poskytnutie tlmočníckej služby?" pýta sa Šmehilová. Podľa Katrinca Úrad NSK pripravil na rok 2010 návrh na poskytnutie finančného príspevku na tlmočnícku službu pre 32 odkázaných občanov v sume 38.777,60 eur.
Dokumenty:
Návrh 
Výpis
Pripomienky
List
|
| | 9.2.2010 Úradníci sa budú učiť posunkovú reč, vďaka eurofondom Zdroj: TASR |
Vyše 200 pracovníkov štátnej správy a samosprávy sa naučí využívať posunkovú reč. Zvládnutie základných pravidiel komunikácie so sluchovo postihnutými, správna artikulácia, prstová abeceda a základné výrazy posunkového jazyka sú obsahom projektu Európskej vzdelávacej akadémie podporeného z operačného programu Vzdelávanie.
Ako informoval odbor masmediálnej politiky Ministerstva školstva (MŠ) SR, zámer vypracovala akadémia na základe výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) pre opatrenie 3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitými vzdelávacími potrebami, ktorú vyhlásila Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ.
Cieľom projektu s názvom Základy komunikácie so sluchovo postihnutými pre zamestnancov štátnej správy a samosprávy je zvýšiť komunikačné zručnosti ľudí pracujúcich v oblasti integrácie občanov s osobitými vzdelávacími potrebami do spoločnosti a uľahčiť tak dorozumievanie sa ľuďom so sluchovým postihom. Na uvedený projekt je vyčlenených 143.585 eur a zrealizuje sa v regiónoch Slovenska do konca roka 2012.
|
| | 30.1.2010 Správa z konferencie „Formy a perspektívy odovzdávania viery nepočujúcim“ Zdroj: www.tkkbs.sk |
V dňoch 22. - 23. januára 2010 sa v Bratislave konala konferencia na tému „Formy a perspektívy odovzdávania viery nepočujúcim.“ Konferencia bola usporiadaná pri príležitosti 20. výročia od začiatku duchovnej starostlivosti pre nepočujúcich v posttotalitnom období na Slovensku. Konferencia sa konala pod záštitou biskupa Mons. R. Baláža, banskobystrického diecézneho biskupa, predsedu komisie pre katechizáciu pri KBS.
Cieľom konferencie bolo predstaviť súčasný stav a situáciu v oblasti odovzdávania viery nepočujúcim a sprostredkovať nové možnosti v oblasti pastorácie nepočujúcich. Zároveň v duchu 24. konferencie Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, ktorá sa konala v Ríme 19.-21. novembra 2009 „zvýšiť povedomie a podporiť konkrétne a účinné kroky v Cirkvi a v spoločnosti, smerujúce k zmierneniu nevýhod, ktorým čelia nepočujúci ľudia.“
Na konferencii vystúpili so svojimi príspevkami pedagógovia, kňazi, pastorační pracovníci, ako aj samotní nepočujúci. Príspevky boli venované pastorálnym, psychologickým a sociálnym aspektom hluchoty, ako aj pastoračným programom a vo viacerých z nich bola rôznym spôsobom vyjadrená výzva, aby samotní nepočujúci boli účastní na živote Cirkvi a to aj v širšom spoločenstve univerzálnej Cirkvi.
Profesor Marcel Broesterhuizen z Katolíckej Univerzity v Louvene (Belgicko), vo svojom príspevku priblížil atmosféru spomínanej 24. konferencie vo Vatikáne. Zároveň priniesol informácie o činnosti medzinárodnej katolíckej organizácie per nepočujúcich International Catholic Foundation for Deaf (ICF), ktorá sa venuje otázkam duchovnej starostlivosti nepočujúcich na celom svete.
Ďalší autori venovali formám odovzdávania viery v rôznych oblastiach života na Slovensku a v Rakúsku. Celá konferencia bola tlmočená do anglického a nemeckého jazyka ako aj do posunkového jazyka. Konferencie sa osobne zúčastnil aj biskup Mons. Š. Sečka, predseda Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v SKCH pri KBS.
Na odbornú časť nadviazala slávnostná svätá omša vo Františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Práve v tomto chráme začala duchovná starostlivosť o nepočujúcich a doteraz v ňom bývajú pravidelne každú nedeľu sväté omše o 16:30 pre nepočujúcich. Hlavným celebrantom bol Mons. František Bartoš, vikár OS a OZ SR, ktorý sa venuje nepočujúcim. Koncelebrovali s ním kňazi Robert Colotka (Banská Bystrica) a Felix Mária Z. Žiška OFM (Bratislava) a P. Alfred Zainzinger (Viedeň), ktorí sa aktívne venujú nepočujúcim. Zároveň koncelebrovali aj dp. Peter Gula (Trnava), P. Ladislav Csontos SJ (Bratislava), dp. Peter Hayden a dp. Pavol Goldberger.
Vo večerných hodinách sa v Univerzitnom Pastoračnom Centre v Mlynskej doline uskutočnil kultúrny program žiakov SOŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím (ul. Koceľova) v Bratislave, pod vedením Jozefa Riga. V miestnosti veľkej sály boli vystavené aj práce žiakov zo SŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím (ul. Hrdličková, Bratislava).
V sobotu, v rámci neformálneho stretnutia bola zaujímavá diskusia, v ktorej sa vytvárali návrhy a perspektívy pastorácie medzi nepočujúcimi. Hovorilo sa aj o pláne a programe v rámci celobratislavských misií.
Príspevky a záverečné hodnotenie konferencie budú uverejnené v zborníku, ktorý bude k dispozícii na Teologickej fakulte Trnavskej Univerzity v Bratislave na Kostolnej ul. 1 (www.tftu.sk).
TK KBS informoval Felix Mária Žiška OFM
|
| | 16.1.2010 K nepočujúcim si treba nájsť cestu Zdroj: Časopis Bedeker zdravia |
 Predstavte si žiť žiť v úplnom tichu, alebo počuť len šum a nejaké buchnutie a stále sa len sústrediť. Nepočujúci nemajú možnosť relaxovať so zatvorenými očami pri dobrej hudbe, nepočujú slová svojich blízkych či priateľov. Existuje viac faktorov, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka počuť zreteľne a dostatočne na to, aby sa bez problémov orientoval v každodenných situáciách. Niektorí ľudia sa ako nepočujúci narodia, iní stratia sluch postupne alebo v dospelosti. Väčšina z nich má isté zvyšky sluchu, ktoré je možno v každodennom živote využiť. Len malú skupinu tvoria nepočujúci s úplnou stratou sluchu.
Ľubica Šarinová je tlmočníčkou posunkovej reči nepočujúcich a zároveň riaditeľkou Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS). ANEPS v rámci svojej činnosti zabezpečuje pre nepočujúcich sociálne poradenstvo, prevenciu, tlmočnícke služby, sociálno - rehabilitačné kurzy, letné tábory pre deti, liečebné pobyty a rôzne kultúrne a spoločenské akcie na celom Slovensku. S nepočujúcimi pracuje už 25 rokov a posunková reč sa tak stala jej „materinským jazykom“.
Sluchovo handicepovaní
Sluchovo postihnutým je človek, ktorý má poruchu či stratu sluchu. Sluchovo postihnutých ľudí delíme na nedoslýchavých, nepočujúcich, ohluchnutých. „Nedoslýchaví komunikujú hovorenou rečou, ktorá je vo väčšine prípadoch zrozumiteľná. Ide vlastne o stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec dokáže vnímať reč aj prostredníctvom sluchu. Inklinujú k počujúcej spoločnosti a integrujú sa do majoritnej spoločnosti. Pri komunikácii využívajú načúvacie aparáty,“ hovorí Ľubica Šarinová. Nepočujúci pri komunikácii používajú posunkovú reč. Radi sa integrujú aj do počujúcej spoločnosti, ale vo väčšine prípadoch sa združujú vo vlastných organizáciách, kde vykonávajú aj vlastné aktivity – športové, spoločenské a kultúrne. Reč nepočujúceho človeka je pre počujúcich ľudí len ťažko zrozumiteľná.
„Ohluchnutí ľudia sú väčšinou ľudia, ktorí ohluchli z dôvodov staroby. Je to tzv. starecká hluchota. Používajú síce načúvacie aparáty, ale mnohí si na nich nevedia zvyknúť a tak sú pre nich skôr príťažou,“ upresňuje Šarinová. Nepočujúci sú podľa jej slov hrdí na to, že sa dokázali vnútorne vyrovnať so svojou hluchotou, vytvorili si vlastný posunkový jazyk a dokonca i vlastnú kultúru. Nevyhýbajú sa kontaktu s počujúcimi, ale tento kontakt je pre nich vyčerpávajúci z dorozumievacích dôvodov. Chcú mať tiež možnosť sa niekde bez problémov dorozumievať. Napriek zdravotnému deficitu majú porovnateľné schopnosti so zdravými ľuďmi. Nie sú o nič menej inteligentní a zruční. Chýba im len spätná väzba - fungujúci sluch.
Nepravdivé mýty o nepočujúcich
Možno ste si aj vy mysleli, že na nepočujúcich treba zvyšovať hlas, alebo keď nosia načúvací prístroj, už nič viac nepotrebujú k bezchybnej komunikácii. Nie je to však tak. „Ľudia na nich kričia a tvárou sa k nim približujú, niektorí prehnane artikulujú. To všetko len spôsobuje u nedoslýchavých zbytočný stres. Čo sa týka načúvacích prístrojov, tak si mnohí ľudia myslia, že založiť si načúvací aparát úplne stačí k dobrému počutiu – môžeme to prirovnať k dioptrickým okuliarom. Založíte si ich a vidíte. Ale u načúvacích prístrojoch to tak jednoduché nie je,“ tvrdí Šarinová. Podľa nej každý užívateľ ho musí mať presne nastavený podľa audiogramu, musí sa s ním naučiť rozlišovať všetky okolité zvuky, hlasy a podobne. „Je to veľmi dlhý proces, spojený s bolením hlavy a pískaním načúvacích aparátov (v prípade nesprávneho nastavenia, alebo zlej ušnej koncovky), čo spôsobuje v živote týchto ľudí veľa trápenia.“
Nároky na kompenzačné pomôcky
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia priniesol niektoré zmeny v kompenzácii sluchového postihnutia. „Pre nedoslýchavých je to hlavne pridelenie príspevku na kúpu druhého načúvacieho aparátu. U nepočujúcich je to svetelná signalizácia zvukov – napríklad domového zvončeka, plaču dieťaťa, úniku vody, zvonenia telefónu či pískania varnej kanvice,“ tvrdí Šarinová. Legislatívne ukotvenie kompenzácií pre sluchovo postihnutých možno podľa nej hodnotiť ako dostačujúce. „I napriek tomu, nám je veľmi ľúto, že sa nám už druhýkrát nepodarilo do kompenzácií zaradiť i príspevok na kúpu počítača. U nepočujúcich, ktorí sú komunikačnou bariérou oddelení od sveta počujúcich ľudí by táto kompenzácia prispela k ľahšej možnosti získavania informácií a komunikácii s počujúcimi bez prítomnosti tretej osoby – tlmočníka,“ dodáva Šarinová.
Kde im možno pomôcť
V praxi sa Šarinová stretáva s názorom, že nepočujúci pokiaľ chcú žiť v spoločnosti počujúcich, musia sa naučiť dobre hovoriť (názor rodičov nepočujúcich detí). „Ja s tým súhlasím, ale nie každý má dispozície naučiť sa zrozumiteľne hovoriť. Preto si myslím, že my ako „počujúca verejnosť“ sa máme snažiť vytvoriť pre nepočujúcich také prostredie a podmienky, aby neboli o nič ukrátení len preto, že nepočujú. Napríklad tlmočením alebo skrytými titulkami pri všetkých TV programoch, tlmočením vážnych udalostí (voľby, prejav prezidentka republiky, programy o zdraví) a podobne. To sú všetky informácie, ktoré sú i pre nepočujúcich veľmi dôležité.“ Nepočujúcim podľa jej slov veľmi pomáha napríklad aj vysielanie správ v posunkovom jazyku, postupne sa začínajú objavovať aj prvé relácie, ktoré môžu sledovať aj nepočujúci. „Výhodou je tiež, že istý mobilný operátor už viac ako 4 roky vyškoľuje svojich predajcov v komunikácii s nepočujúcimi a učí ich posunkovú reč. Pri návšteve pobočky teda nemusia mať pri sebe tlmočníka a vedia si všetko vybaviť sami, čo im pomáha pri zvyšovaní sebavedomia.“
Naučme sa im rozumieť
Nepočujúci ľudia sú schopní sa v závislosti od veľkosti sluchovej straty naučiť hovoriť, ale to neznamená, že budú vedieť komunikovať rovnako ako počujúci. Medzi nami sú aj ľudia s problematikou sluchu, ktorí stratili sluch v dôsledku svojej práce a posunkovú reč neovládajú. Pomohlo by im, keby sa naučili odzerať z pier, lebo vo vyššom veku je ťažšie naučiť sa posunky. Môžu to skúsiť aj v špeciálnych kurzoch odzerania, ktoré robia špecialisti.
Ktoré informácie nepočujúcich dokáže zachytiť a čo pre nepočujúcich najťažšie? „Nepočujúci ľudia sú schopní naučiť sa hovoriť, ale vo väčšine prípadov je ich reč pre počujúceho človeka nezrozumiteľná (okrem najbližších). Všetci, ktorí majú sluchové postihnutie sa musia naučiť správne odzerať, čo je namáhavá a dlhodobá činnosť,“ dodáva Šarinová. Samotné odzeranie je taktiež podľa jej vyjadrení veľmi namáhavé, vyžaduje si veľkú trpezlivosť a maximálnu pozornosť. Ale i napriek tomu nie je možné odzerať veľmi dlho. „Odborníci uvádzajú, že už po prvých 5 minútach schopnosť plnohodnotne odzerať klesá. A predstavte si deti, ktoré sú integrované a musia 45 minút krát 6 hodín denne odzerať. Alebo dospelý človek na nejakej prednáške či seminári. Po takejto činnosti sú ľudia unavení a potrebujú čas na odpočinok,“ dodáva Šarinová. Ako ďalej upresňuje, pri odzeraní vadia príliš veľké fúzy, račkovanie, nesprávna artikulácia, zakrývanie si úst rukou, či rozprávanie mimo zorného poľa sluchovo postihnutého človeka. Ak sa pre tieto dôvody nedarí sluchovo postihnutým odzerať, pripisujú tento neúspech sami sebe.
Posunkový jazyk ako komunikačný prostriedok
Prstová abeceda je najznámejším systémom prstových znakov. „Používa sa ako komunikačný prostriedok v edukácii detí s poruchou sluchu od počiatkov ich starostlivosti, ale aj v komunikácii dospelých. Odzeranie je najčastejší spôsob komunikácie medzi nedoslýchavými navzájom, ale aj medzi nedoslýchavými a počujúcimi osobami. Nie je to ale najjednoduchší spôsob a prichádza pri ňom k veľkému množstvu nedorozumení. Tie môžu nedoslýchavú osobu odrádzať od komunikácie s počujúcimi, alebo naopak u počujúcich vyvolávať strach z komunikácie s nedoslýchavými. Tento spôsob komunikácie si navyše vyžaduje trpezlivosť na obidvoch stranách, ale aj viac času,“ objasňuje Šarinová. Zvládnutie posunkovej reči nepočujúcich je náročné a trvá dlhšiu dobu. Základné posunky si možno síce osvojiť v príslušnom kurze pomerne ľahko, no dokonalé zvládnutie posunkovej reči sa nezaobíde bez častého a pravidelného kontaktu s nepočujúcimi, predovšetkým s ich dospelou populáciou.
Nepočujúci sú podľa Ľubice Šarinovej veľmi hrdí používatelia posunkového jazyka. „Posunkový jazyk je jednoducho povedané pohyb rúk, mimika, ale aj pantomíma. V ANEPS (Asociácia Nepočujúcich Slovenska) používame nasledovné motto: Počúvame očami, hovoríme rukami...“ Naučiť sa posunkový jazyk nie je vôbec ťažké, stačí chcieť a dá sa to v kurzoch, ktoré dnes už organizujú niektoré občianske združenia,“ upresňuje“.
Spoločenské znevýhodnenie – ako mu predcházať
V eticky vyspelej spoločnosti by sluchové znevýhodnenie nemalo súčasne znamenať aj znevýhodnenie spoločenské. Spoločenské bariéry však medzi ľuďmi stále existujú. „Okrem toho, sú tu veľké komunikačné bariéry – návštevy divadiel, sledovanie televízie, sklenené prepážky na poštách, neoznačenie zastávok v MHD a mnoho iných ...Čo je skutočne veľmi zlé, nemajú nepočujúci vážne problémy pri integrovaní sa do bežného života. Mnohí to dokázali bez vážnych problémov, mnohí to dokážu len s pomocou tlmočníkov, svojich počujúcich príbuzných, najviac vlastných počujúcich detí a podobne,“ dodáva Šarinová. Vo vyspelých štátoch sa zvyšuje počet vysokoškolsky vzdelaných nepočujúcich, pracujúcich vo všetkých oblastiach. Ich komunikačná zábrana občas naráža na nepochopenie. Celkom sa ale stráca pri vzájomných stretnutiach. Nepočujúci Slovák, Angličan, Poliak a Maďar si rozumejú bez tlmočníka aj v náročnejších témach v posunkovej reči.
Nepočujúci na Slovensku pri hľadaní práce stále čelia predsudkom, aj keď existuje celý rad profesií, ktoré môžu vykonávať. Bránia im v tom neraz len subjektívne predsudky zamestnávateľov. Problémom v praxi je, že pri zamestnávaní sluchovo postihnutých zamestnávatelia nevyužívajú možností ktoré im umožňuje zákon, a to je zamestnávanie pracovného asistenta. „V čase hospodárskej krízy sú mnohí nepočujúci prepúšťaní z práce a majú veľké ťažkosti nájsť si iné vhodné zamestnanie, ale nemyslím si, že je to len dôsledok ich sluchovej vady,“ objasňuje Šarinová. U nepočujúcich je najväčším hendikepom čítanie s porozumením, to znamená, že nevedia pochopiť význam písaného slova.
Kde hľadať pomoc
Nepočujúci sú veľkí cestovatelia, a keďže nemajú veľké problémy s komunikáciou s nepočujúcimi v iných krajinách – vďaka posunkovému jazyku, prinášajú nové informácie. „Sme samozrejme smutní z toho, že starostlivosť o nepočujúcich na Slovensku nie je porovnateľná s vyspelými západnými štátmi, ale to nie je len otázka nepočujúcich. Čo je pre našich nepočujúcich najhoršie je skutočnosť, že nemáme dosť tlmočníkov posunkového jazyka, osobných asistentov, pracovných asistentov, jednoducho ľudí, ktorí by ovládali plynule posunkový jazyk a mohli im pomôcť. Je to problém s ktorým bojujeme už niekoľko desiatok rokov a ešte dlho budeme,“ objasňuje problém riaditeľka ANEPS. Ako ďalej dodáva, existuje veľký nedostatok mladých tlmočníkov, hlavne z toho dôvodu, že ich práca je slabo ohodnotená. „Na Slovensku zatiaľ nemáme možnosť získať vzdelanie v oblasti komunikácie s nepočujúcimi. Čo sa týka úľav pri komunikácii – veľmi radi by túto možnosť nepočujúci veľmi uvítali. Musíme si uvedomiť, že nemajú toľko možností na komunikáciu ako my,“ konštatuje Šarinová.
Príklady kompenzačných pomôcok:
načúvací prístroj – tzv. fonetické ucho – bezdrôtový zvukový prístroj, ktorý slúži k vylepšeniu zrozumiteľnosti reči a k ľahšiemu doručeniu zvukových informácií
signalizačné zariadenia na zvuk zvonenia bytového alebo domového zvončeka – keď niekto stlačí tlačidlo zvončeka, zariadenie vyšle signál priamo do prenosného prijímača, ktorý má nepočujúci pri sebe
alarmy pri tečení vody, požiari, unikaní plynu
špeciálne upravené slúchadlá na počúvanie televízie a rozhlasu – prenos stereo zvuku sa uskutočňuje bezdrôtovo pomocou infračerveného svetla
vibračné budíky a hodinky
telefónne zosilňovače – používajú sa na klasické telefónne aparáty
indukčné slučky na mobilné telefóny – sú pripájané priamo na mobilné telefóny a pomocou zosilňovača produkujú signál do načúvacieho prístroja
Komunikácia s nedoslýchavými
Odzeranie je sledovanie reči v priestorových dimenziách. Odzeranie možno chápať ako komplexné „čítanie“:
z pohybov celého tela
z pózy hovoriaceho
zo striedania vzdialeností medzi komunikujúcimi
z prestávok v reči
z článkovania viditeľných hovoridiel
Pravidlá komunikácie so sluchovo postihnutými:
Komunikácia s nepočujúcimi vyžaduje ovládanie jednotlivých foriem, zároveň je potrebné poznať isté pravidlá, ktoré sú dôležité pri komunikácii s nepočujúcimi.
upútanie pozornosti jednotlivca - dotykom. Oficiálne sú dotyky povolené iba na určitých miestach – hlavne na rukách. Pre nepočujúceho je veľmi nepríjemný – dotyk v oblasti chrbta a dotyk na hlavu
upútanie pozornosti jednotlivca - mávaním. Používa sa vtedy, keď chceme kontaktovať nepočujúceho na väčšiu vzdialenosť. Podmienkou je, aby sme stáli v zornom poli nášho partnera.
upútanie pozornosti skupiny. Využívame vibrácie úderom na podlahu (dupanie) alebo po stole (klopanie).
upútanie pozornosti skupiny – blikaním (krátkym prerušením svetla) sa používa najčastejšie na upútanie pozornosti viacerých osôb tam, kde by bolo zdĺhavé kontaktovať každú osobu zvlášť.
pozdrav a lúčenie. U nepočujúcich sú pozdravy a lúčenia veľmi obradné. Pozdravovanie prebieha pred ostatnými prítomnými očným kontaktom a gestom. Veľmi časté až typické je podanie ruky so symbolickým pobozkaním na obidve líca.
vyhľadávanie vhodného miesta pre komunikáciu. Platí zásada správneho dopadu svetla na hovoriaceho a nesadanie si chrbtom k dverám. Osoby by pritom samozrejme nemali sedieť oproti oknu, pretože v proti svetle sa nedá odzerať
chytenie posunkujúcej osoby za ruku a odvrátenie pohľadu od posunkujúcej osoby – vziať niekoho za ruku, keď práve komunikuje posunkovou rečou je veľmi agresívny akt, asi ako keby počujúcemu zakryli rukou ústa.
Rady – ako so sluchovo postihnutými komunikovať
hovoriaci musí hovoriť pomaly a plynule
ústa hovoriaceho majú byť vo výške očí odzerajúceho, hlava hovoriaceho musí byť v jednej rovine s hlavou odzerajúceho
vzdialenosť medzi hovoriacim a odzerajúcim nemá byť väčšia ako 1,5 metra a nie menšia ako O,5 metra
hovoriaci nesmie byť v tieni
pri rozhovore nesmie hovoriaci nadmerne hýbať hlavou
medzi odzerajúcim a hovoriacim nesmie byť prekážka (ruky, cigareta, žuvačka, jedlo v ústach)
hovoriaci musí slová vyslovovať zreteľne (dostatočne otvárať ústa, hovoriť správnou slovenčinou)
keď sú odzerajúci a hovoriaci unavení, nervózni, odzeranie je veľmi sťažené
Sluchové poruchy ako ich delíme?
WHO v Medzinárodnej klasifikácii porúch, zdravotných postihnutí a handicapov klasifikuje nasledovné sluchové poruchy (Ženeva, 1980) takto:
úplná strata sluchu
veľmi ťažká strata sluchu: nad 90 dB
ťažká strata sluchu: 71 – 90 dB
stredne ťažká strata sluchu: 56 – 70 dB
stredná strata sluchu: 41 – 55 dB
ľahká strata sluchu: 26 – 40 dB
Autor: časopis Bedeker zdravia
|
| | 15.1.2010 Odbory na Strednej škole pre sluchovo postihnutých vo Valašskom Meziříčí |
| Podrobnejšie informácie je tu.
|
|
|
