14.7.2010 Nepočujúci v Prešove si pomoc privolajú SMS správouZdroj: www.topky.sk
PREŠOV - Ľudia postihnutí stratou sluchu si v Prešovskom kraji budú môcť privolať na pomoc hasičov či zdravotníkov. Umožní im to spustenie služby prijímania textových SMS správ na európskom čísle tiesňového volania 112.
Služba je zatiaľ v testovacej prevádzke, do konca roku by však mala prejsť do riadneho režimu. Povedal to Peter Kovalík z Hasičského a záchranného zboru v Prešove.
"Poslaním SMS správy začne komunikácia s dispečerom, ten po oboznámení sa so situáciou môže na miesto poslať záchranné tímy," uviedol Kovalík. K nepočujúcemu sa tak môže dostať polícia, rýchla zdravotná pomoc či hasiči. Komunikácia prostredníctvom textových správ je bezplatná.
Služba, ktorú na Slovensku spustia zatiaľ iba v Prešovskom kraji, nepočujúcim umožní privolať si pomoc prostredníctvom mobilného telefónu. Ten podľa Kovalíka mnohí z nich práve na komunikáciu prostredníctvom textových správ bežne využívajú.
Po odoslaní správy sa text so žiadosťou o pomoc zobrazí na monitore dispečingu. Dispečer vzápätí môže poslaním správy s nepočujúcim priebežne komunikovať, dokáže tak napríklad spresniť miesto núdze, presnejšie zistiť situáciu, oboznámiť volajúceho o vyslaní pomoci či zaslať mu prípadné pokyny. Služba je zatiaľ v testovacej prevádzke, do konca roku by však mala prejsť do riadneho režimu. Povedal to Peter Kovalík z Hasičského a záchranného zboru v Prešove.
"Poslaním SMS správy začne komunikácia s dispečerom, ten po oboznámení sa so situáciou môže na miesto poslať záchranné tímy," uviedol Kovalík. K nepočujúcemu sa tak môže dostať polícia, rýchla zdravotná pomoc či hasiči. Komunikácia prostredníctvom textových správ je bezplatná.
Služba, ktorú na Slovensku spustia zatiaľ iba v Prešovskom kraji, nepočujúcim umožní privolať si pomoc prostredníctvom mobilného telefónu. Ten podľa Kovalíka mnohí z nich práve na komunikáciu prostredníctvom textových správ bežne využívajú.
Po odoslaní správy sa text so žiadosťou o pomoc zobrazí na monitore dispečingu. Dispečer vzápätí môže poslaním správy s nepočujúcim priebežne komunikovať, dokáže tak napríklad spresniť miesto núdze, presnejšie zistiť situáciu, oboznámiť volajúceho o vyslaní pomoci či zaslať mu prípadné pokyny. Na Slovensku žije približne 250.000 ľudí, ktorí trpia rôznou úrovňou poruchy sluchu. Na využívanie služby sa postihnutí ľudia musia do systému vopred registrovať.
Na Slovensku žije približne 250.000 ľudí, ktorí trpia rôznou úrovňou poruchy sluchu. Na využívanie služby sa postihnutí ľudia musia do systému vopred registrovať.
Tiesňová SMS umožní nepočujúcim kontaktovať koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému odoslaním esemesky na číslo 112.
BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) - Testovaciu prevádzku služby tiesňovej SMS (emergency SMS) spúšťajú v rámci pilotného projektu modernizácie integrovaného záchranného systému na Slovensku. Cieľom je sprístupniť komunikáciu s linkou 112 pre nepočujúcich aj vtedy, ak pri sebe nemajú asistenta, príbuzného či inú osobu. Doteraz sa museli spoliehať iba na ich pomoc. Slovensko je medzi prvými krajinami Európskej únie, ktoré s testovaním služby tiesňových SMS začali.
Tiesňová SMS umožní kontaktovať koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému odoslaním esemesky na číslo 112. "Tiesňové hlásenie bude spracované podobne ako bežný tiesňový hovor. Celá textová komunikácia prebieha v reálnom čase a pripomína konverzáciu na internetovom chate. To znamená, že pisateľ dostane potvrdenie o doručení správy operátorovi a operátor vidí, či jeho odpoveď bola doručená,“ objasnil fungovanie služby štátny tajomník rezortu vnútra a splnomocnenec vlády SR pre integrovaný záchranný systém Jozef Buček.
Neoprávneným volaniam by mala zabrániť registrácia, ktorá bude podmienkou využívania tejto služby. Pri informovaní o službe a registrácii pomôžu organizácie združujúce nepočujúcich. „SMS správy sú dnes pre veľké množstvo osôb so sluchovým postihnutím jediným spôsobom komunikácie s okolitým svetom a preto verím, že pre týchto ľudí použitie esemesky na privolanie pomoci v núdzi bude prvým krokom v procese sprístupnenia integrovaného záchranného systému pre ľudí so sluchovým postihnutím,“ zhodnotila prezidentka občianskeho združenia Effeta zameraného na pomoc sluchovo postihnutým deťom a mládeži Anna Šmehilová.
„Okrem možnosti privolania policajnej hliadky nepočujúcim v prípade núdze sa zavedením služby tiesňovej SMS rozšíri aj okruh osôb, ktoré môžu polícií promptne nahlásiť poznatky napríklad k trestným činom alebo o hľadaných a nezvestných osobách," myslí si Daniel Džobanik z krajského policajného riaditeľstva v Prešove. Skúšobná prevádzka tiesňových SMS sa začne práve v Prešovskom kraji, kde sú pre tento účel vyhradené nové priestory simulačného a tréningového pracoviska, ktoré poskytuje umelé prostredie mimo „živého“ systému linky 112. Po otestovaní, zaškolení operátorov a informačnej kampani na zoznámenie nepočujúcich so službou bude možnosť posielania tiesňových SMS správ nasadená do ostrej prevádzky.
14.7.2010 Nepočujúci Edi z Angoly vyhráva tanečné súťažeZdroj: www.sme.sk
Angolčan Bernardo Euklides Orlando Tabo síce nič nepočuje, ale zato výborne tancuje. Je členom Street Dance Academy Laciho Strika. Na Slovensku žije desať rokov, pričom jeho druhým domovom je Kremnica.
KREMNICA. Edi (25), ako Bernarda všetci volajú, sa môže pochváliť čerstvým maturitným vysvedčením, ktoré nedávno získal v internátnej škole pre nepočujúcich. V Kremnici ho pozná takmer každý. Neprejde päť minút, aby ho niekto z okoloidúcich nepozdravil, alebo sa pri ňom nepristavil. To, že nerozpráva, nikomu neprekáža. Kto chce, dohovorí sa.
Desať rokov nevidel svoju mamu
Z africkej Angoly sa na Slovensko dostal vďaka svojmu otcovi, ktorý pracuje v diplomatických službách. „Keď som mal 15 rokov, zobral ma sem, aby som mohol navštevovať špeciálnu školu," tlmočí Ediho posunky jeho kamarát Tomáš. „Odvtedy som Angolu nenavštívil, už desať rokov som nevidel ani svoju mamu," pokračuje. Domov mu chýba, no tvrdí, že za tie roky si na odlúčenie zvykol. O tom, ako sa má, informuje jeho mamu prostredníctvom telefónu otec. Ten momentálne pôsobí v Srbsku, ale keď pracoval v Bratislave, Edi za ním cez víkendy zvykol cestovať. „Odkedy je v inej krajine, vídam ho menej. Naposledy sme sa stretli na mojej stužkovej." V Angole má ešte o rok mladšiu sestru. „Keďže otec sa na Slovensku druhýkrát oženil, v Bratislave mám aj ďalších dvoch súrodencov. Brat má 14 a sestra 15 rokov."
Lepšie podmienky na život
Po skončení školy chce Edi zostať na Slovensku a plánuje si nájsť prácu. Jeho kroky zrejme budú smerovať do hlavného mesta, kde by sa chcel uplatniť ako profesionálny tanečník. Ovláda štýly hip hop, breakdance, poppin či latino. „Už viackrát som tancoval v skupine Laciho Strika. Mám s ním dohodu, že keď bude niekoho potrebovať, dá mi vedieť," hovorí. Vyhral niekoľko tanečných súťaží, pričom poráža počujúcich konkurentov. Hudbu cíti vďaka duneniu bubnov a iných nástrojov, ktoré vyvolávajú záchvevy.
Na Slovensku sa mu najviac páči príroda, hory. Nemá rád horúčavy, preto mu naša klíma vyhovuje. „A stále tu mám čo robiť," podotkne. Zároveň pripomenie svojich kamarátov. „Mám tu veľa priateľov, s ktorými si navzájom pomáhame a vždy niekam chodíme. Stále som v pohybe." Keďže v Angole nemal možnosť chodiť do špeciálnej školy, navštevoval rovnakú ako ostatné deti. Práve v tom bol problém, cítil sa tak trochu mimo kolektívu. Nikto mu nerozumel a vzdelanostne sa nikam neposúval. „Na Slovensku mám jednoducho oveľa lepšie podmienky na život," uzavrel.
Autor a foto: Eva Štenclová
24.6.2010 O Majstrovstvách sveta vo futbale v Južnej Afrike - aj v medzinárodnom posunkovaní.
24.6.2010 Vyhlásenie prezidenta Svetového komitétu nepočujúcich športovcov - Jún 2010 (v medzinárodnom posunkovaní)
24.6.2010 Nepočujúca dá hlas KDH, iní akoby nepočuliZdroj: www.sme.sk
Človeka, ktorý nepočuje, si politici nezískajú ľúbivými rečami. Musia za ním zájsť a vypočuť si jeho problémy v posunkovom jazyku.
BRATISLAVA. Nepočuje, ale dobre vie, čo sa chystá. Linda Svoradová z Nitry (31) si už vybrala, koho bude voliť, a na rozdiel od mnohých počujúcich sa nebojí o tom hovoriť.
„Vďaka KDH mám konečne informácie,“ hovorí posunkovým jazykom, ktorý nám tlmočí Anna Šmehilová z organizácie Effeta v Nitre. Linda tu pracuje ako lektor a pedagóg odkedy skončila vysokú školu. Na otázky odpovedá jednoznačne, neodbočuje, nezahovára.
„Pred štyrmi rokmi sme nemali absolútne žiadne informácie. Ja som naozaj nevedela, koho budem voliť. Teraz už viem. Ľudia z KDH sem osobne prišli, predstavili nám svoj program.“
Daniel Lipšic v rámci svojho turné po obývačkách navštívil aj priestory organizácie, ktorá ako jedna z mála na Slovensku poskytuje tlmočnícku službu. Linda a asi 30 ľudí so sluchovým postihnutím si ho prišli „vypočuť“. „Doma som rozprávala mame, že tu boli z KDH. Mama bola prekvapená.“
Nebojí sa vyjadriť názor
Pred štyrmi rokmi volila podľa toho, ako jej niekto povedal. Koho, nepovie, Smer to však nebol. „Veľa ľudí volilo Smer, ale ja som za tie štyri roky veľmi nespokojná. Pociťujem, že sú potrebné veľké zmeny.“
Nepočujúci chcú žiť ako ostatní ľudia, a preto potrebujú tlmočnícku službu. Zákon o sociálnych službách im od minulého roka priznáva takúto pomoc z verejných zdrojov. Župy však na ňu nemajú peniaze.
Keď krajská samospráva v Nitre prerokúvala, koľko bude vyplácať tlmočníkom, Linda spolu s ostatnými šla vyjadriť svoj názor. „Aj tlmočníci si musia zarobiť. Preto sme šli protestovať.“
Na úradoch jej nerozumejú a informácie v písomnej podobe nenahrádzajú jej prirodzený spôsob komunikácie. „Keď si niečo prečítam, tak to nie je to isté, ako keď to dostanem v posunkovom jazyku. Písaný slovenský jazyk je pre počujúcich. Ale pre nás je cudzím jazykom.“
Nakoniec dosiahli svoje. Samospráva v apríli určila odmenu za hodinu tlmočenia na 8,30 eura a nepočujúcemu dala právo na výber tlmočníka.
Už nechce počuť zlé správy
Politika je pre Lindu predovšetkým boj o moc. „Keď čítam titulky v televíznych správach alebo články na internete, tak sú tam len negatívne veci. Korupcia, okrádanie. Musím povedať, že sa mi to vôbec nepáči. Nevidím nič pozitívne,“ hovorí.
Čo by sa malo zmeniť? „Ja si myslím, že by sa mali do vlády dostať nové strany. Nechcem, aby tu bol Smer.“
Mladá žena chce byť samostatná. Počas vysokej školy si privyrábala v reklamnej agentúre a možno by v tom pokračovala, ale Effeta jej ponúkla miesto. „Tu som veľmi spokojná.“
24.6.2010 Štrajk nepočujúcich v Nitrianskom kraji - videoklipZdroj: www.stv.sk/videoarchiv/relacia/tkn/
24.6.2010 Vyhlásenie prezidenta Svetového komitétu nepočujúcich športovcov - Máj 2010 (v medzinárodnom posunkovaní)
16.6.2010 Zimná deaflympiáda v Tatrách zrejme nebude: Kde sú peniaze?Zdroj: www.zivot.sk
Rozostavané štadióny v Kežmarku a Levoči, obvinenie zo sprenevery peňazí a sklamaní športovci, ktorí chceli doma reprezentovať Slovensko.
Keď sa hovorí o deaflympiáde, väčšina z nás ani nezbystrí pozornosť. Mnohým toto slovo nehovorí absolútne nič. Ide o olympiádu sluchovo postihnutých športovcov a táto súťaž je ešte staršia než paralympiáda, ktorú prvý raz usporiadali v roku 1960.
Prvá deaflympiáda sa uskutočnila už v roku 1924 v Paríži ako vôbec prvé medzinárodné podujatie pre postihnutých atlétov. Išlo o letné deaflympijské hry, ku ktorým sa v roku 1949 pridala aj ich zimná verzia v rakúskom Seefelde. Najbližšia zimná sa mala konať na budúci rok vo februári vo Vysokých Tatrách. Medzinárodný výbor športu nepočujúcich ICSD (International Committee of Sports for the Deaf) však nedávno ohlásil jej zrušenie. V správe, ktorú zverejnil na svojej webovej stránke, uvádza, že stratil akúkoľvek dôveru v slovenských organizátorov. Čo sa vlastne stalo? Prečo slovenská komunita nepočujúcich a nedoslýchavých, ktorú tvorí 300-tisíc ľudí, zrejme nebude môcť podporiť svojich favoritov v Tatrách?
Veľké plány, smutná dohra
O tom, že zimné „tiché hry“ sa uskutočnia na Slovensku, sa rozhodlo na kongrese ICSD v januári 2005 v austrálskom Melbourne. Rozhodnutie však nebolo ťažké – o ich usporiadanie sa vtedy nikto iný neuchádzal. Vtedajší prezident
Slovenského deaflympijského výboru (SDV) Jaromír Ruda síce požiadal o štátnu garanciu, no keďže ministerstvu školstva nepredložil žiadny projekt
, záruka, že sa Slovensko ako usporiadateľská krajina zimnej deaflympiády nedostane do finančných ťažkostí, padla. Tento rok SDV žiadal od štátu 690-tisíc eur, no nedostal ani cent. Súčasťou príprav na zimnú deaflympiádu malo byť aj vynovenie bežeckého Areálu snov na Štrbskom plese a rekonštrukcie zimných štadiónov v Kežmarku, Levoči a v Spišskej Novej Vsi. Ruda sľuboval, že potrebné peniaze zabezpečí
. Všetko je však inak. Olympiáda nepočujúcich s najväčšou pravdepodobnosťou nebude a milióny eur od sponzorov sa nepohrnú. V Kežmarku a v Levoči už pritom začali s prestavbou štadiónov. Najvyšší predstavitelia týchto dvoch miest
budú teda musieť hľadať iné riešenia, ako po finančnej stránke zabezpečiť dostavbu objektov.
Okradol svojich?
Prvú facku nepočujúcim udelil Jaromír Ruda, ktorý sám trpí sluchovým postihnutím, v roku 2008. Vtedy ho ako šéfa SDV – ktorým sa stal napriek tomu, že už v minulosti ho vyšetrovali za krátenie dane a podvody - spolu s košickým notárom Stanislavom Furdom polícia obvinila zo sprenevery vyše 1,6 milióna eur. Šlo o peniaze sponzorov, ktoré mali byť použité na zorganizovanie deaflympiády. Vtedy nepočujúci športovci neprišli Rudovým konaním iba o peniaze, ale aj o svoje bratislavské sídlo. Údajne trištvrte roka zaň neplatil nájomné a dlh sa vyšplhal na viac ako 30-tisíc eur. Majiteľ budovy preto po niekoľkých upozorneniach objekt pre nájomcu zatvoril, vymenil zámky a priestory zapečatil. Craig Crowley, člen prezídia ICSD, v správe o zrušení deaflympiády uvádza, že k rozhodnutiu dospel po tom, ako slovenským organizátorom ICSD štyrikrát predĺžil termín na splnenie základnej podmienky – preukázania dvoch miliónov eur na ich účte. Podľa Petra Chudého, riaditeľa Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry, mali spomenuté dva milióny stáť prípravy a usporiadanie deaflympiády. Chudého vo februári vymenovali do funkcie generálneho manažéra organizačného výboru deaflympiády na žiadosť ICSD. Mal dohliadať na plnenie podmienok. Okrem bankovej garancie svetová deaflympijská organizácia od slovenskej požadovala aj zaplatenie starých dlhov u zahraničných partnerov, napríklad za tlmočnícke služby alebo za športové oblečenie. Ruda totiž nikde nešetril a deaflympiádu pompézne propagoval, kde sa dalo. Naposledy napríklad na 21. letnej deaflympiáde v Taiwane. Ďalšie dlhy vznikli vlaňajším náborom zamestnancov do organizačného výboru, tí však nedostali výplaty a vyhodili ich. „Keďže som nakoniec na beh udalostí nemal vplyv, z pozície som odstúpil,“ vyjadril sa Chudý pre médiá. „Eseročka" deaflympijského výboru MSSDV má len na sociálnom poistení nedoplatok 112 949 eur, ďalšie dlhuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Medzi dlžníkmi poisťovní figuruje aj Rudova firma er.jőr.
Ja nič, ja muzikant
Vo svojom oficiálnom vyhlásení SDV zvalil vinu na ICSD, pričom zdôvodnenie zrušenia deaflympiády označil za „účelové“. Rozhodnutie Výkonného výboru ICSD o preukázaní dvojmiliónovej vinkulácie zasa za „legislatívne neopodstatnené“. Zaujímavé pritom je, že pod oficiálnym vyjadrením SDV je podpísaný Jaromír Ruda. Prezidentom SDV bol pritom ešte donedávna Peter Pástor, ktorý na najvyššej stoličke Rudu nahradil po prepuknutí kauzy sprenevery. O tom, odkedy je Ruda znovu prezidentom SDV, nevie ani generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva školstva Pavol Macko, ktorý sa pre denník SME vyjadril: „Žiadal som ho, aby predložil zápisnicu z valného zhromaždenia, ale dodnes ju nedoručil.“
Nekompetentná sľubotechna
Ako je možné, že na čele usporiadateľského výboru stojí človek, ktorý spreneveril milióny eur určených na zimnú deaflympiádu? Ako je možné, že napriek tomu mu nepočujúci stále veria? Podľa informácií, ktoré nám potvrdili nezávislé zdroje, ktoré si neželajú byť menované, dostali členovia SDV aj nepočujúci športovci príkaz neposkytovať médiám žiadne informácie
. Ruda v oficiálnom stanovisku za SDV vyhlásil, že sa spolu s primátormi usporiadateľských miest a so zainteresovanými podnikateľmi pokúsia prijať riešenie na revíziu rozhodnutia o odňatí hier a „ubezpečil“ verejnosť, že v prípravách na podujatie sa naďalej pokračuje. SDV údajne „pracuje na vyrovnaní svojich záväzkov vzniknutých doterajšou prípravou“. Pravda je však taká, že rozjasňovať sa začína už aj niektorým nepočujúcim, v očiach ktorých bol donedávna garantom, že všetko pôjde ako po masle. Viacerí dotknutí sa o ňom vyjadrujú ako o nedôveryhodnej osobe.
Asociácia nepočujúcich Slovenska (ANEPS) sa od organizovania zimnej deaflympiády pod jeho vedením od začiatku dištancovala. „Pripraviť olympiádu je niekoľkoročná každodenná práca, pri ktorej by podľa mojich skromných odhadov bola nutná pomoc všetkých sluchovo postihnutých na Slovensku, odborníkov a dobrovoľníkov,“ povedala nám jej riaditeľka Ľubica Šarinová. „Pán Ruda ani vedúci predstavitelia deaflympijského výboru na Slovensku neboli zárukou toho, že im ide o dobrú vec. Do čela výboru sa dostali ľudia, ktorí o športe vedia len veľmi málo alebo vôbec nič. ANEPS zamestnával tlmočníkov posunkového jazyka nepočujúcich – boli vyškolení, šikovní a schopní. Namiesto toho, aby deaflympijský výbor využil týchto – dá sa povedať už hotových ľudí, strácal čas vyškoľovaním svojich vlastných
i napriek tomu, že keby sme spojili všetkých tlmočníkov posunkového jazyka na Slovensku a vynásobili ich piatimi, aj tak ich bude žalostne málo na takúto veľkú akciu
. Nemáme ani jedného medzinárodného tlmočníka posunkového jazyka. A to spomínam možno len jednu stotinu z problémov, ktoré by bolo treba pri príprave takejto veľkej akcie riešiť.“
Treba nový výbor
Osemnásťročná lyžiarka Michaela Kostelanská z Považskej Bystrice by veľmi rada reprezentovala Slovensko. Pretekársky začala lyžovať
od dvanástich rokov, minulý rok získala siedme miesto v slalome na Európskom pohári nepočujúcich, kde reprezentovala Českú republiku
. „Veľmi ma mrzí, že deaflympijské hry na Slovensku nebudú,“ povedala nám. „Pán Ruda všetkým sľuboval peniaze a nakoniec sa všade nakopili iba dlhy. Bola by som rada, keby sa nepočujúcich športovcov na Slovensku ujal úplne nový výbor, ktorému budeme môcť dôverovať. Verila som aj pánu Rudovi, no veľmi ma sklamal.“ Rozčarovanie nad prípravou deaflympiády vyjadrila aj matka nepočujúcej dvadsaťpäťročnej dcéry, ktorá si neželala zverejniť svoje meno: „Boli sme pripravení ísť pomôcť ako dobrovoľníci pri organizovaní športových podujatí. Nielen my, aj mnoho iných. Viem, že prípravný výbor zamestnal nejakých ľudí, ale nevyplatil im mzdy a tak sa pracovné pomery skončili.“
„Nepočujúci na Slovensku majú veľa problémov s jedným menovateľom – komunikačná bariéra a z toho vyplývajúce sociálne, zdravotné, vzdelanostné a psychické ťažkosti. Bola by som veľmi rada, keby sa z tejto smutnej situácie nepočujúci poučili a konečne pochopili, kto to s nimi myslí dobre,“ dodáva Ľubica Šarinová.
Život im komplikujú jednoduché veci
„Hovorí sa, že keď človeku chýba jeden zo zmyslov, zvyčajne je nahradený iným. Nepočujúci nevedia čítať s porozumením, veľmi málo z nich študuje na vysokej škole. O to viac milujú šport,“ vysvetľuje riaditeľka Asociácie nepočujúcich Slovenska Ľubica Šarinová. „Počas štúdia ich v tomto smere organizuje škola, neskôr je to ťažšie.“ Za hlavný problém považuje komunikáciu v bežnom živote. „S tým súvisí nízka informovanosť nepočujúcich. A z toho sa odvíjajú všetky ich každodenné problémy – vybaviť lekára? Oznámiť v škole, že je dieťa choré? Oznámiť do práce, že potrebujem voľno, lebo dieťa nečakane ochorelo? Bez tlmočníka? Dá sa to, ale všetkých treba prácne obehať. My počujúci zdvihneme telefón a máme to za päť minút vybavené.“
Pani Mária, matka 25-ročnej nepočujúcej dcéry, na základe svojich rodičovských skúseností hovorí: „Situácia sa za posledných dvadsať rokov zmenila k lepšiemu
hlavne uzákonením posunkovej reči. V minulosti sa uprednostňovalo aj v škole pre sluchovo postihnutých iba hovorené slovo, čo bolo dobré pre nedoslýchavých, ale nesmierne namáhavé pre nepočujúcich. Veľmi veľa znamenajú pre nich aj televízne noviny tlmočené do posunkovej reči či filmy s titulkami. Do čias mobilných telefónov a internetu na všetko potrebovali tlmočníkov, dnes si veľa problémov vyriešia sami.“
15.6.2010 Na posunkovú reč župy nepočujúZdroj: www.sme.sk
Kraje majú podľa zákona už rok platiť nepočujúcim tlmočníka, povinnosť zostala na papieri.
BRATISLAVA. Nepočujú a dosiaľ nebolo počuť ani ich. Už im však došla trpezlivosť s tým, ako sa úrady k nim správajú. Desiatky nepočujúcich v pondelok prišli na zasadnutie krajského parlamentu v Nitre.
Už vyše roka platí zákon o sociálnych službách, ktorý ľuďom odkázaným na tlmočenie priznáva pomoc z verejných zdrojov, a ešte stále ju nik nedostáva. Nitrianska župa chcela ako prvá určiť, koľko bude vyplácať tlmočníkom, ale nastavila veľmi nízku latku.
Krajskí poslanci dostali na stôl návrh, aby hodinová sadzba bola 3,32 eura. To je toľko, koľko táto služba stála už v roku 1998. Rovných 100 korún.
Na každom eure záleží
Anna Šmehilová z občianskeho združenia Effeta v Nitre tvrdí, že to tlmočníkovi nepostačí ani na odvody, daň, stravné a cestovné. Ide o jednu z mála organizácií poskytujúcich tlmočenie.
Nitrianska župa včera neodpovedala, na základe čoho navrhla 3,32 eura, ani koľko ľudí ju o tlmočnícku službu doteraz požiadalo. Hovorca župy Stanislav Katrinec minulý týždeň povedal pre TASR, že štát im na túto službu nedal peniaze a riešenie tak muselo prísť okľukou. Ministerstvo sociálnych vecí dalo tlmočníkom dotáciu. Effeta napríklad podľa Šmehilovej dostala peniaze na „sociálnu rehabilitáciu“.
Župa dosiaľ nevybavila čosi vyše 20 žiadateľov o tlmočníkov. Nepočujúcim to robí problémy v práci, u lekára, na úradoch.
„Bez tlmočníka nemôžem žiť. Ak nebudem mať sprostredkované informácie, nemôžem napredovať v súkromnom, ani v pracovnom živote,“ vysvetľoval poslancom Peter Polák. Jeho posunky im sprostredkovala tlmočníčka, ktorú si župa musela objednať až z Bratislavy.
Zákon rozlišuje tri druhy tlmočenia, podľa miery postihnutia, a hovorí aj o spôsobe výpočtu príspevku pre tlmočníka. Zástupcovia nepočujúcich a poskytovateľov majú vlastné orientačné sumy a ich priemer predstavuje 9,63 eura.
Vicežupan Ján Vančo z KDH sa pokúsil zachrániť situáciu, keď navrhol, aby to zatiaľ bolo 8,30 eura. Zastupiteľstvo však nerozhodlo ani o tomto návrhu. Šmehilová tvrdí, že na Slovensku nemáme presné údaje o počte ľudí so sluchovým postihnutím.
Odrezané tri percentá
Orientačne môže ísť o tri percentá populácie, teda okolo 160-tisíc osôb. Miera ich postihnutia sa však líši od prípadu k prípadu, mnohí preto o tlmočnícku službu nepožiadajú, alebo ani na ňu nemajú nárok.
„Nie každý nepočujúci ovláda posunkový jazyk, nie každý ním komunikuje,“ hovorí Ľubica Šarinová z Asociácie nepočujúcich Slovenska.
Napríklad za Prešovský samosprávny kraj dosiaľ nik o tlmočníka nepožiadal. V Trenčíne sa tento mesiac o tejto možnosti informovali dvaja ľudia, ale ešte žiadosť neposlali.
3.6.2010 KDH pre nepočujúcich
3.6.2010 Lipšic v obývačke
2.6.2010 Politická strana Most - Híd /Anna Bartalová/
30.5.2010 Otvorený list generálnemu riaditeľovi Českej televízieZdroj: www.helpnet.cz
28.5.2010 Deaflympiáda mala „oukej“ len v loguZdroj: www.sme.sk
Deaflympiády sa od ich zrodu v roku 1924 pokladajú za „tiché hry“, lebo sú pre nepočujúcich. Okolo ich zimnej edície 2011 však nastal krik. Slovenský deaflympijský výbor zrejme nasľuboval viac, než dokáže splniť.
BRATISLAVA. Ukazovák nasmerovaný k palcu do podoby gesta o. k. a tri prsty čoby náznak trojvršia zo štátneho erbu. Jazykom sveta nepočujúcich je posunková reč a logo zrušenej 17. zimnej deaflympiády 2011 v slovenských Tatrách malo svoje čaro.
Mnohé z toho, čo sa dialo okolo deaflympiády však malo k „oukej" ďaleko. Minulotýždňové rozhodnutie vedenia Medzinárodného výboru športu nepočujúcich (ICSD) podujatie odvolať bolo vyústením nedôvery k Slovenskému deaflympijskému výboru na čele s Jaromírom Rudom, ktorú cítiť aj na Slovensku.
Ruda v utorok ako prezident Slovenského deaflympijského výboru v mene jeho výkonnej rady aj organizačného výboru zimnej deaflympiády 2011 podpísal vyhlásenie, podľa ktorého obe organizácie v sobotu a nedeľu intenzívne rokovali s mestami, obcami aj s podnikateľskými subjektmi o situácii, čo vznikla odvolaním hier v Tatrách.
Medzitým bol ešte pondelok. V ten deň mal byť Ruda na pojednávaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Ako nám povedala sudkyňa Eva Korbeľová, namiesto seba opätovne poslal „péenku", tentoraz od inej lekárky ako minule. Po bezmála roku sa pre obštrukcie ešte nedostala ani k tomu, aby rozhodla, či prijme obžalobu, podľa ktorej sa mal spolupodieľať na sprenevere 1,6 milióna eur sponzorských financií na deaflympiádu. „Prípad je odročený na neurčito, idem zisťovať jeho zdravotný stav," povedala zjavne nabrúsená sudkyňa.
Na zozname dlžníkov
Ruda bol v súvislosti s týmto obvinením vo vyšetrovacej väzbe. Dokonca aj v septembri 2008, keď ako hostiteľ mal sedieť na mimoriadnom kongrese Medzinárodného výboru športu nepočujúcich v bratislavskom hoteli Radisson.
Neskôr ho na poste prezidenta domáceho deaflympijského výboru vystriedal Peter Pástor, ale po čase hnutie Rudu vzalo na milosť a opäť mu začal šéfovať.
„Eseročka" deaflympijského výboru MSSDV podľa portálu dlznici.sk má len na sociálnom poistení nedoplatok 112 949 eur, ďalšie dlhuje Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Podľa jedného z bývalých pracovníkov výboru v stredajšom spravodajstve televízie Markíza, viacerým zamestnancom dlhuje mzdy. Medzi dlžníkmi poisťovní figuruje aj Rudova firma er.jőr., s. r. o.
Deaflympijský prezident napriek pôvodnému prísľubu na naše otázky odmietol odpovedať s odvolaním sa na to, že „sa týkajú aj iných subjektov a je to potrebné prerokovať aj s nimi".
Štát nedal ani cent
Zimnú deaflympiádu 2011 získalo Slovensko bez boja. Na kongrese Medzinárodného výboru športu nepočujúcich v januári 2005 v austrálskom Melbourne sa o ňu nikto iný neuchádzal. „Za všetci, proti nula, traja sa zdržali," píše sa v komuniké z kongresu.
„Pán Ruda vtedy žiadal štátnu garanciu," spomína si bývalý generálny riaditeľ sekcie športu na ministerstve školstva Stanislav Kosorin, „ale podmienili sme ju projektom, a keďže nijaký nepredložil, nedostal ju."
Jeho nástupca Pavol Macko tvrdí, že seriózneho projektu svetovej deaflympiády sa nedočkal dodnes: „Deaflympiáda sa nedostala ani na gremiálku ministra, nieto do vlády."
Slovenský deaflympijský výbor na ňu tento rok žiadal od štátu 690 000 eur, no nepriklepli mu ani cent.
„V období, keď výboru šéfoval pán Pástor, sme prejavili ochotu pomôcť aspoň v materiálnych veciach, aj sme dohodli možný scenár na tri roky v celkovom objeme 12 miliónov vtedajších slovenských korún, ale to vyžadovalo predložiť projekty, a nijaké vyhovujúce neprišli," konštatuje Macko.
Generálny riaditeľ sekcie športu nevie, odkedy je Ruda znova prezidentom Slovenského deaflympijského výboru. „Žiadal som ho, aby predložil zápisnicu z valného zhromaždenia, ale dodnes ju nedoručil," vraví. „Čudujem sa tatranským primátorom a starostom, že sa dali poblázniť. Varovali sme ich, aby boli opatrní."
Staré dlhy a nové sľuby
Medzinárodný výbor športu nepočujúcich od nástupu Brita Craiga Crowleyho do funkcie prezidenta v septembri 2009 prípravy deaflympiády monitoroval, zvlášť insolventnosť slovenských organizátorov a ich dlhy doma aj v zahraničí.
V januári 2010 poslal do Tatier inšpekciu a po nej si memorandom stanovil tri podmienky, pričom ich označil za žltú kartu.
Prvou bolo vymenovanie predsedu Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry a známeho lyžiarskeho odborníka Petra Chudého za vrchného výkonného úradníka, akéhosi styčného dôstojníka riadeného Medzinárodným výborom športu nepočujúcich.
Podľa druhej mal slovenský výbor vypracovať detailný logistický plán prípravy s prioritou finančného. Tretia požadovala predloženie bankového potvrdenia o dvoch miliónoch eur na peňažnom účte.
„Dva milióny mali stáť prípravy a usporiadanie samotnej deaflympiády," vysvetľuje Chudý, ktorého do funkcie vymenovali 13. februára. „Okrem bankovej garancie v tejto výške však svetová deaflympijská organizácia od slovenskej požadovala aj zaplatenie starých dlhov u zahraničných partnerov, napríklad za tlmočnícke služby alebo za športové oblečenie. Ďalšie dlhy vznikli vlaňajším náborom zamestnancov do organizačného výboru, ktorí nedostali výplaty a vyhodili ich. Navyše, Slovenský deaflympijský výbor sľúbil mestám pomôcť s investíciami na rekonštrukciu športovísk - Levoči, Kežmarku či Spišskej Novej Vsi..."
Problém dvoch miliónov
Prvý termín exekutívy Medzinárodného výboru športu nepočujúcich znel 28. február. Potom ich bolo ešte niekoľko.
„Ruda operoval tvrdením, že má finančné prísľuby zahraničných partnerov. Odmietol mi to však preukázať s odôvodnením, že ide o dôverné bankové materiály. Nielen mne, aj primátorom," tvrdí Chudý.
„Dvadsiateho siedmeho apríla bol v Londýne u prezidenta Craiga Crowleyho, ale zrejme ani jeho nepresvedčil. Tretieho mája som vedeniu Medzinárodného výboru športu nepočujúcich oznámil, že abdikujem na funkciu, pretože nie som schopný pomôcť splniť požiadavky." Šiesteho padlo rozhodnutie exekutívy o zrušení 17. zimných deaflympijských hier v Tatrách.
„Neexistencia týchto prostriedkov na účte (2 milióny eur) nemá nijaký kritický vplyv na prípravu hier," tvrdí vyhlásenie Slovenského deaflympijského výboru a organizačného výboru.
„Tých termínov bolo naozaj viacero," priznáva primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. „Postup medzinárodného výboru však nebol štandardný, aj keď sme ho akceptovali. Preto som prezidenta Crowleyho listom požiadal o prehodnotenie rozhodnutia."
Mokoš potvrdil, že dva milióny eur treba čisto na priebeh a organizáciu hier. Na otázku, či existoval prísľub finančného príspevku na modernizáciu športovísk od Medzinárodného výboru športu nepočujúcich, odpovedal: „O tom neviem, to je vec Rudu. Podľa mojich vedomostí ho mal dať Slovenský deaflympijský výbor, nie svetový."
Vysoké Tatry sú vraj z obliga. „My sme opatrní, kým nie sú na účte peniaze, nezačneme ani projektové prípravy. Deaflympiáda nestála mesto - obrazne - ani korunu," ubezpečuje Mokoš.
V Kežmarku aj v Levoči sa však už stavia. Podľa Petra Becka, spoločníka a konateľa Prvej popradskej developerskej, s. r. o., „na základe riadneho obchodného kontraktu so Slovenským deaflympijským výborom".
Beck, ktorý doterajšie náklady odhadol na 9,2 milióna eur, verí, že svetová organizácia deaflympiádu Tatrám vráti.
Zatiaľ zmene verdiktu nič nenasvedčuje. Nevedno, kde zoženie slovenské deaflympijské hnutie toľko financií, koľko nasľubovalo, keď deaflympiáda na Slovensku nebude. Dokonca, ani keď bude.
Autor: Marián Šimo
28.5.2010 Za kauzu deaflympiády 2011 je vraj vinný medzinárodný výborZdroj: www.sme.sk
Prezident medzinárodného výboru nepočujúcich mal vraj zlé informácie. Slovenský deaflympijský výbor tvrdí, že odňatie zimných hier 2011 Tatrám neobstojí. Žiada revíziu rozhodnutia Medzinárodného výboru športu nepočujúcich.
BRATISLAVA. Tatry zrejme prídu približne o tisícku hostí, ktorí v nich mohli najmenej týždeň, skôr však dva, stráviť budúci rok vo februári na 17. zimnej deaflympiáde 2011. Neuskutoční sa. Aspoň nie na Slovensku.
V sobotu o tom na webovej stránke informovala exekutíva Medzinárodného výboru športu nepočujúcich (ICSD). Jej šéf, 46-ročný Angličan Craig Andrew Crowley, ktorý nastúpil do funkcie iba vlani, dal najavo, že sa nenechá ťahať za nos.
Tvrdí, že Slovenský deaflympijský výbor dostal štyri termíny, aby predložil bankovú garanciu o zložení minimálne dvoch miliónov eur a celkový rozpočet deaflympijských hier s náčrtom príjmov a výdavkov. Keď sa nedočkal, podľa neho v uspokojivej podobe ani jedného, ani druhého, zatiahol brzdu.
Finančné straty poškodili usporiadateľské mestá a obce. Aj nevyčísliteľnú morálnu ujmu komunite nepočujúcich Slovenska.
Z vyhlásenia Slovenského deaflympijského výboru
„Neexistencia týchto prostriedkov na účte SDV nemá žiadny kritický vplyv na prípravu hier," píše sa v dokumente, ktorý sa odvoláva aj na usporiadateľské mestá a obce, ba aj na podnikateľské subjekty zainteresované do budovania infraštruktúry pre deaflympiádu.
Zdôvodnenie rozhodnutia odňať Slovensku organizáciu deaflympiády označuje za „účelové" a vyjadruje „vážne pochybnosti o riadnom a objektívnom informovaní prezidenta a výkonného výboru ICSD.
Keďže „doterajšia príprava hier si vyžiadala už náklady niekoľko miliónov eur", spôsobilo by ich zrušenie „nemalé finančné straty, poškodilo usporiadateľské mestá a obce, a v konečnom dôsledku aj nevyčísliteľnú morálnu ujmu komunite nepočujúcich Slovenska a Slovenskej repubulike na medzinárodnej úrovni".
Crowley naopak cez víkend vyhlásil, že „Slovenský deaflympijský výbor a organizačný výbor 17. zimnej olympiády musia teraz znášať všetky dôsledky za to, že neboli schopné garantovať financie na prípravu podujatia".
Náš deaflympijský výbor mieni žiadať „okamžité zvolanie rozšíreného zasadania výkonného výboru ICSD" za účasti slovenskej delegácie a „revíziu rozhodnutia o odňatí hier".
Prezident slovenského výboru Jaromír Ruda s odvolaním sa na komuniké odmietol zodpovedať na naše doplňujúce otázky s odkazom, že na ne „momentálne nie je možné odpovedať, pretože sa týkajú aj iných subjektov a je to potrebné prerokovať aj s nimi". Napriek tomu sa k prípadu vrátime.
16.5.2010 Vyhlásenie prezidenta Svetového komitétu nepočujúcich športovcov (v medzinárodnom posunkovaní)
16.5.2010 Nepočujúci športovci dostali tvrdý úderZdroj: www.markiza.sk
16.5.2010 Slovensku odobrali právo usporiadať deaflympijské hryZdroj: korzar.sme.sk
Po rokoch príprav Slovensku náhle odobrali právo usporiadať zimnú deaflympiádu. Tá sa mala konať už vo februári budúceho roku. Niektoré mestá začali s výstavbou štadiónov, iné len s prípravami. Prídu teraz takto mestské kasy pod Tatrami o veľké peniaze?
VYSOKÉ TATRY/SPIŠ. V usporiadateľských mestách správa spôsobila šok. Len pred pár dňami napríklad Kežmarok v médiách prezentoval, ako už stavia štadión za 19 miliónov eur. Levoča začala so stavbou za 8 miliónov. Tieto závratné sumy mal mestám preplatiť Medzinárodný deaflympijský výbor (ICSD). Ten celosvetovo združuje športovcov so sluchovým postihnutím. Tí sa pred pár rokmi osamostatnili od paralympijského hnutia.
Dali im štyri termíny
ICSD konanie 17. zimných deaflympijských hier (ZDH) 2011 vo Vysokých Tatrách zrušil. Správu zverejnil na svojej webovej stránke britský deaflympijský výbor. ICSD v správe uvádza, že k "ťažkému rozhodnutiu" dospel po udalostiach, ktoré nasledovali medzi 28. februárom a 27. aprílom. "V tomto období sme organizátorom na Slovensku štyrikrát predĺžili termín, aby splnili tretiu základnú podmienku. Žiaľ, do 5. mája ju neboli schopní splniť," hovorí v správe člen prezídia Craig Crowley.
Nezohnali dva milióny
Nesplnenou podmienkou slovenského organizačného výboru bolo preukázanie 2 miliónov eur na svojom účte. "Pre blížiaci sa čas konania hier sa ICSD rozhodol, že už nemôže ďalej predlžovať termíny. Toto je extrémne smutné vyústenie pre celé deaflympijské hnutie. Slovenskí partneri budú musieť znášať ťažké dôsledky, že od pridelenia hier v januári 2005 neboli schopní zhromaždiť peniaze," dodal Crowley.
Chudý: Odstúpil som
Že horúco začalo byť po 28. februári, potvrdil bývalý generálny manažér organizačného výboru 17. deaflympiády Peter Chudý. "Do funkcie ma ICSD prizval práve 28. februára tohto roku, aby som dohliadal na plnenie podmienok. Kedže som nakoniec na beh udalostí nemal vplyv, z pozície som odstúpil," spresnil Chudý.
Čestný predseda organizačného výboru a primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš z udalostí cíti sklamanie. "Mesto na projekte však nestratilo ani korunu. S investíciami sme nezačali," povedal Mokoš.
Štrba: Čakali sme na peniaze
List o zrušení hier od ICSD dostal aj bývalý predseda organizačného výboru a starosta Štrby Michal Sýkora. Na Štrbskom Plese sa mal z peňazí medzinárodného ICSD vynoviť bežecký Areál snov. "Kým sme ale peniaze nedostali, nezačali sme nič stavať. Na financovanie rekonštrukcie areálu máme pripravené aj iné alternatívy."
Podľa Sýkoru sa na dôvody neúspechu treba pýtať ľudí zo slovenského deaflympijského výboru, ktorí sľubovali zabezpečiť peniaze. Za 3 milióny eur od ICDF sa mal vynovovať štadión aj v Spišskej Novej Vsi. "S prácami sme nezačali. Ak je zrušenie definitívne, mestu žiadne straty nehrozia," povedal šéf tamojšej Správy telovýchovných zariadení Ján Magdoško.
Kežmarok a Levoča začali stavať
Vlnu otázok zrušenie hier vyvoláva v Kežmarku a Levoči. Kežmarok už začal s rekonštrukciou štadióna za 19 miliónov eur. Kežmarský primátor Igor Šajtlava povedal, že kým nedostane oficiálne rozhodnutie o zrušení, nebude sa k veci vyjadrovať. Povedal len, že stavbu by to zastaviť nemalo a už sa hľadajú riešenia. Zaujímalo nás, z akých peňazí nateraz mesto financuje 19-miliónovú rekonštrukciu, ktorú mu má preplatiť ICDF. "K tomu sa zatiaľ nevyjadrujem," odpovedal Šajtlava.
Začali búrať
Ani v meste Levoča dnes nebol nik kompetentný, kto by vec oficiálne vysvetlil. Levoča takisto začala prestavbu svojho štadióna za 8 miliónov eur. Z kuloárov radnicie sme sa dozvedeli, že mesto doteraz investovalo do prípravných prác 8-tisíc eur. Na štadióne už prebehli búracie práce v hodnote 66-tisíc eur. Ak sa deaflympiáda neskončí, Levoča chce údajne požadovať od developera navrátanie štadióna do pôvodného stavu.
Z akých peňazí?
Z akých peňazí sa teda vlastne financujú už rozbehnuté stavby štadiónov v Levoči a Kežmarku, ktoré mal preplatiť ICDF a či zrušenie deaflympiády bude znamenať stopnutie prác, sme sa chceli opýtať konateľa Prvej popradskej developerskej Petra Becka. Práve jeho spoločnosť výstavbu v oboch mestách realizuje.
Beck dnes viackrát zrušil prichádzajúce telefónne hovory, až si svoj mobil nakoniec úplne vypol. Oficiálnu reakciu Slovenského deaflympijského výboru na udalosti sa nám do uzávierky nepodarilo získať.
Príprava sa začala kauzou
Usporiadanie Zimnej deaflympiády sa spája s kauzou sprenevery 48 miliónov vtedajších korún zo septembra 2008. Polícia vtedy v súvislosti so skutkom vyšetrovala notára Stanislava F. a košického podnikateľa Jaromíra R. Práve ten v tom čase šéfoval Slovenskému deaflympisjkému výboru. Z podozrenia zo sprenevery boli obaja vyšetrovaní na slobode. Podľa našich informácií z prostredia organizačného výboru deaflympiády práve Jaromír R. mal od začiatku roka zohnať potrebné dva milióny na splnenie podmienky medzinárodného výboru. "Bol som skeptický, že sa to podarí, kto raz zoberie nejaké peniaze, že práve on ich potom zabezpečí," povedal nám náš zdroj. Jaromír R. mal dnes takisto vypnutý mobilný telefón.
Autor: Tomáš Tišťan
13.5.2010 Ako som zabudol na DeaflympiáduZdroj: lachky.blog.sme.sk
Viete čo je to Deaflympiáda? Je to olympiáda sluchovo postupnutých športovcov. Niečo ako paralympiáda ale len pre ľudí postihnutých sluchovo. Áno, tiež som bol prekvapený keď som sa túto informáciu dozvedel z plagátu, ktorý ponúkal pracovné miesta v deaflympijskom výbore. "Zaujímavá práca by to bola", povedal som si a o pár týždňov na to som bol oboznámený s kladným výsledkom prijímacieho konania.
"Skvelé!" povedal som si, nekladúc veľkú váhu na fakt, že už počas samotného procesu výberu a prijímania nových členov bolo všeličo zvláštne. Najmä nedodržané sľuby a večné odkladanie termínov človeka zneistí, lenže keď už ste tri mesiace bez práce (čo v mojej doterajšej kariére znamenalo rekord) tak ostražitosť poklesne. Veď to možno sami poznáte.
Ale nakoniec sme teda všetci prijatí nastúpili, síce o mesiac neskôr ako bol pôvodný prísľub, ale predsa. Vlastne - všetci až na jednu pani čo jej oznámili že ju prijali ale zmluvu pre ňu nemali a tak ju poslali preč. Tá pani bola z toho hotová, u nás na Liptove si ľuda prácu hľadajú ťažko, ale ako sa nakoniec ukázalo (dostaneme sa k tomu) obišla z nás všetkých najlepšie.
Ešte v rámci prijímacieho konania od nás pozbierali rôzne informácie týkajúce sa našej doterajšej praxe. Kvôli zadeleniu do pracovných tímov. Ja som sa napríklad dostal do takého, ktorý by ste podľa tých informácií pre mňa rozhodne netipovali. Stál skôr na opačnom konci môjho dovtedajšieho zamerania. Ale povedal som si "Vyhecuj sa chlape, to musíš dať!". A dával som. Určite lepšie ako ten nepočujúci nočný strážnik.
Aby toho nebolo málo, rozdelili nás do smien. Ba aj pracovať cez noc sme museli - deaflympiáda sa bliži nezadržateľne - v auguste 2009 do jej začatia ostávalo len niečo cez rok a pol. Krátky týždeň sa striedal s dlhým a denné smeny s nočnými. Každý člen štvorčlenných pracovných tímov teda pracoval inokedy. S dvoma som sa stretol aspoň pri striedaní smien, s jedným len pri občasných poradách. Prácu, ktorú som začal, prebrali po mne ďalší traja, takže keď sa zase dostala späť ku mne, bola už z toho úplne iná práca. Ale to nevadí, pretože sme dostali firemné pero a krásnu reklamnú šálku s logom Deaflympiády. Obe proti podpisu, nech je v tom poriadok.
A potom už si toho veľa nepamätám, pretože to šlo veľmi rýchlo. Jeden týždeň nám sľúbili meškajúcu výplatu už o pár dní. Miesto nej zase len ďalšie sľuby. Frekvencia sa pomaly predlžovala až nám jedného dňa zavreli aj prenajaté kancelárie, v ktorých sme dovtedy pracovali. Potom začali chodiť sľuby e-mailami a sms a pridali sa k nim aj sľuby o nástupe do práce. Ja som to od septembra vydržal do decembra, niektorí dodnes. Škoda, že mi začiatkom tohto roku umrel mobilný telefón - mal som v ňom hádam cez 20 sms typu: "Výplata bude XX.XX, nástup do práce YY.YY" (kde XX.XX a YY.YY boli nejaké dátumy). Občas ešte príde nejaká podobná správa ale to už sa len zasmejem. I keď neviem či by som sa mal - vyzerá to potom že o tých niekoľko tisíc Eur nestojím, nevďačník....
Lenže ja už som na Deaflympiádu asi zabudol. Zastavím sa akurát jedného dňa na polícii aby som to aspoň nenechal tak, ale zrejme dopadnem podobne ako mnoho iných firiem o ktorých som zistil že od organizácií sluchovo postihnutých ľudí nedostali peniaze za svoju prácu. Webdesignérske spoločnosti, ubytovacie zariadenia, či hudobné skupiny ktoré im spestrovali kultúrny program. Jedného z našich (bývalých) šéfov dokonca stíhajú (čítajte tu
alebo tu). A že bude o necelý rok Deaflympiáda vo Vysokých Tatrách tak tomu tiež moc neverím. Mám skúsenosti s prácou na veľkých medzinárodných projektoch v nadnárodných spoločnostiach, študoval som menežment a občasne pôsobil aj ako projektový menežér. Tiež mám veľké skúsenosti s organizovaním kultúrnych akcií. Dovolím si tvrdiť že s takým systémom ako sa pracovalo v Slovenskom deaflympijskom výbore nezorganizujú ani dedinskú prehliadku dychovky (nič proti, milí dychovkári), nieto ešte medzinárodnú športovú súťaž.
Ľudia so sluchovým postihom sa rozhodli poslancov Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) opätovne požiadať, aby zvýšili odmeny pre tlmočníkov z hovorenej do posunkovej reči.
Na návrh podpredsedu Jána Vanča odklepli poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja na 4.riadnom zasadnutí zastupiteľstva zvýšenie odmeny za tlmočenie z pôvodných 3,32 € za hodinu na 8,30 € za hodinu. Podpredseda svoj návrh odôvodnil argumentom, že za pôvodnú sumu by nikto nebol ochotný stať sa tlmočníkom do posunkovej reči. Aj preto sa poslanci zastupiteľstva NSK rozhodli vyhovieť sume, ktorú požadujú nepočujúci z občianskeho združenia Effeta, napriek faktu, že rozpočet na túto službu zostáva nezmenený (40 000 €). S pôvodným návrhom nesúhlasila ani podpredsedníčka Zhromaždenia zástupcov organizácií občanov so sluchovým postihnutím na Slovensku Anna Šmehilová, ktorá uviedla, že 3,32 eura za hodinu nepokryje tlmočníkom ani náklady.
Nitriansky samosprávny kraj je jedným z prvých krajov, ktoré otázku poskytovania takýchto tlmočníckych služieb vôbec začal riešiť. Zarážajúce však je, že hoci službu môžu nepočujúci využívať prakticky už vyše roka, doteraz nebolo tlmočenie priznané ani jednému zo žiadateľov.
Autor: Monika Földešiová
23.4.2010 NITRA: Nepočujúci si vybojovali vyššie mzdy pre tlmočníkov do posunkovej rečiZdroj: www.tasr.sk
Poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) dnes na svojom rokovaní schváli všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré upravuje podmienky tlmočenia pre nepočujúcich. Tí sa už na februárovom rokovaní krajského zastupiteľstva domáhali, aby sa navrhovaná hodinová sadzba vo výške 3,23 eura zvýšila na sumu 8,30 eura. Poslanci dnes ich požiadavke vyhoveli a v prijatom VZN schválili zvýšenú hodinovú mzdu.
Podľa podpredsedu NSK Jána Vanča je vyššia odmena pre tlmočníkov do posunkovej reči mimoriadne dôležitá. „Keby tam bola tá pôvodná cena, tak by to jednoducho nikto nešiel robiť. Nikto by nebol ochotný stať sa tlmočníkom do posunkovej reči. Za fungovania tohto nového VZN, keď to bude aspoň trochu navýšené, tak mám informácie, že sa už nejaký dvaja alebo traja ľudia prihlásili a majú záujem robiť tlmočníka do posunkovej reči,“ skonštatoval Vančo.
Rozhodnutie poslancov ocenili predovšetkým nepočujúci, ktorí sa dnes prišli osobne pozrieť na zasadnutie zastupiteľstva. „Klobúk dole pred poslancami Nitrianskeho samosprávneho kraja, pretože zatiaľ ako jediní na Slovensku urobili ústretový krok, ako pomáhať nepočujúcim v rámci poskytovania sociálnych služieb. Pre sluchovo postihnutých to znamená konečne prístup k informáciám, konečne rovnocennú komunikáciu s počujúcimi tak, ako to majú všetci ostatní. To znamená aj prístup k zamestnaniu, prístup k vzdelaniu ako takému a vlastne rovnocenné podmienky v spoločnosti,“ skonštatovala podpredsedníčka Zhromaždenia zástupcov organizácií občanov so sluchovým postihnutím na Slovensku Anna Šmehilová.
Aj napriek tomu, že poslanci schválili zvýšenie hodinovej mzdy pre tlmočníkov do posunkovej reči jednomyseľne, niektorí mali k novému VZN pripomienky. „Keď pomáhame hendikepovaným, musíme mať na zreteli všetky druhy postihnutia. Jasne bola schválená zmluva, ktorá bola na tlmočnícku službu. Ja som len upozornila tých hendikepovaných občanov, že je to vlastne na úkor počtu hodín, ktoré budú odtlmočené,“ uviedla Lýdia Forrová, ktorá pripomenula, že výška sumy určenej na tlmočnícku službu sa nezvýšila a zostáva vo výške približne 40.000 eur.
Predseda NSK Milan Belica takisto pripomenul, že možnosti rozpočtu kraja sú obmedzené. Zároveň však dodal, že v prípade, ak sa ekonomická situácia zlepší, kraj je pripravený nepočujúcim pomôcť. „Ten rozpočet sa nejakým spôsobom nedá natiahnuť. Každý vie, že sú to objektívne dôvody. Do budúcnosti ale nemám obavy, že by sa táto suma, pokiaľ sa kondícia ekonomiky zlepší, aj zvýšila. Sám to budem podporovať,“ zdôraznil Belica.
Zákon, ktorý ľuďom so sluchovým postihom zaručuje bezplatnú tlmočnícku službu, platí už od februára 2009, nepočujúci sa jej však márne dožadujú už viac ako rok. Štát túto kompetenciu preniesol na samosprávne kraje, ktoré však tvrdia, že na zabezpečenie profesionálnej tlmočníckej služby nemajú peniaze. NSK je prvý, ktorý po roku platnosti zákona pripravil VZN, ktoré podmienky tlmočenia pre nepočujúcich upravuje.
18.4.2010 Nedoslýchavým má pomôcť bezdrôtová indukčná slučkaZdroj: vat.pravda.sk
Nedoslýchaví budú môcť telefonovať opäť o niečo komfortnejšie. Pomôcť im má nová bezdrôtová indukčná slučka od Nokie.
Spoločnosť Nokia predstavila najnovšiu bezdrôtovú verziu indukčnej slučky, ktorá má pomôcť nedoslýchavým pri telefonovaní. Pri jej použití je zvuk očistený od okolitého rušenia, ktoré môžu spôsobovať iné spotrebiče v domácnosti. Indukčná slučka bezdrôtovo odosiela zvuky, ktoré zachytáva cievka slúchadla prepnutého do režimu T. Podmienkou jej používania je teda slúchadlo vybavené T-cievkou.
Indukčná slučka, ktorú je možné nájsť na stránke výrobcu pod názvom Wireless Loopset LPS-5, komunikuje s ostatnými zariadeniami bezdrôtovo, prostredníctvom technológie Bluetooth vo verzii 2.1 s rozšíreným dátovým tokom (EDR). Pripojiť k nej je teda možné nielen mobilný telefón, ale napríklad aj hudobný prehrávač. Na prípadný prichádzajúci hovor upozorňuje vibrovaním.
Konštrukcia bezdrôtovej slučky je jednoduchá. Pozostáva z indikačných LED diód, dvoch tlačidiel pre ovládanie hlasitosti a pridružených funkcií, mikrofónu a napájacieho konektoru. Dobíjanie vstavanej batérie trvá približne hodinu, jej následná výdrž je podľa výrobcu šesť hodín pri rozhovore a 110 hodín v pohotovostnom režime.
Zariadeniam pracujúcim na rovnakom princípe prichádzajú na chuť takisto ľudia z rôznych profesií a rovnako tak aj prefíkaní študenti, ktorí ich využívajú pri písomkách či ústnych odpovediach. Pri použití si zasunú miniatúrne slúchadlo do zvukovodu, ktoré prijíma zvuky z bezdrôtovej indukčnej slučky spárovanej s mobilným telefónom. Následne uskutočnia hovor so známym na druhej linke a prostredníctvom ukrytého mikrofónu mu zadávajú pokyny.
18.4.2010 V unikátnej plzenskej kaviarni sa hovorí rukami, obsluhujú NepočujúciZdroj: www.idnes.cz
Plzeňská kavárna Pierot vypadá na první pohled jako kterákoli jiná, přesto je evropským unikátem. Obsluhuje tu pouze neslyšící personál. Musí se poprat s tím, že hluchota není patrná na první pohled. Znakový jazyk umí málokdo, kvůli kávě se ji ale vyplatí učit.
"Ve chvíli, kdy se setkají zdraví lidé s neslyšícím člověkem, neočekávají žádné postižení. Pro neslyšící je to neuvěřitelná bariéra. Vypadají zdravě a pro zdravé je to obrovská rána. Chování většiny z nich se promění, udělají krok zpátky," popisuje Martina Zahálková z Plzeňské unie neslyšících, která má projekt kavárny Pierot na starost.
Podle ní až 60 procent neslyšících má problém sehnat zaměstnání, zpravidla jsou evidovaní na úřadech práce. "To byl i jeden z důvodů, proč jsme se rozhodli kavárnu otevřít. Nabídneme práci alespoň několika z nich," uvedla Zahálková.
Dobrý den, jednu kávu
První komunikace znakovým jazykem začíná už po příchodu do kavárny. I pozdrav "uslyšíte" ve znakovém jazyce. Je sice doprovázen i obvyklým "dobrý den", tomu ale nejspíš neporozumíte kvůli horší výslovnosti neslyšících.
Když se usadíte, zaujme vás u stolu speciální dotyková obrazovka. Díky ní se můžete naučit základní fráze znakovým jazykem. Nechybí "překlad" menu, návštěvníci se mohou naučit slovíčka káva, bílé víno nebo třeba banánový pohár se šlehačkou. A samozřejmě potřebné fráze jako zaplatíme, ať už dohromady nebo zvlášť.
"Všichni hosté se snaží znakový jazyk používat. Když jim to nejde, ukážeme jim to, pomůžeme jim," líčí jedna z obsluhujících Květa Bělohlavová. "Hodně záleží na lidech. Měli jsme tady třeba jednoho pána z pražského letiště, kterého jsme učili slovíčka o letadlech. Byl z toho u vytržení," vzpomíná s úsměvem Zahálková.
Podle nich se nestává, že by kvůli komunikaci vznikaly v kavárně problémy. "I když někdo nepoužije znakový jazyk, mluví pomalu, takže rozumíme. Nebo nám v menu ukáže, co si přeje. A když nefunguje ani to, není problém přání napsat na papír," popisuje další servírka Renata Milfortová.
Občas samozřejmě nějaký drobný omyl nastat může. "Když třeba někdo ukazuje v lístku, co si přeje, může se obsluha splést. Zákazníci jsou ale tolerantní, nestalo se, že by špatnou objednávku vrátili," líčí Zahálková.
Denně sem přichází třicet až čtyřicet lidí, těsně po otevření na podzim loňského roku to bylo ještě více. "Ale vypadá to, že zhruba za dva roky už bychom se mohli sami uživit," libuje si Zahálková.
V kavárně pracují vždy dvě servírky. "Normálně by stačil jeden člověk, ale s neslyšícími tady není vůbec nikdo, holky jsou hozené do vody. Proto jsou tu ve dvou, aby byly schopné to zvládnout," přibližuje Martina Zahálková.
Podle ní by do budoucna do kavárny měl přibýt ještě speciální systém na dveře, který by obsluhu vibracemi upozornil, že někdo přišel. "Teď musí pořád koukat na dveře, toho bychom je chtěli ušetřit," plánuje.
Neuhneš, vyhodí tě z autobusu
Kvůli tomu, že hluchota není na první pohled viditelná, se občas dostávají neslyšící do velmi nepříjemných situací. Jaroslava Říhová, předsedkyně Plzeňské unie neslyšících, která je sama neslyšící, byla před Vánoci vyhozena z autobusu.
"Jela z rozsvěcení vánočního stromku, autobus byl plný lidí a někdo jí zřejmě řekl, aby se posunula dál. Neslyšela ho, takže na to nemohla zareagovat. Dostala lidově řečeno přes hubu a vyhodili jí z autobusu. Takové věci se bohužel stávají," připouští Zahálková.
Na problémy narážejí neslyšící každodenně, v běžném životě. "Nezavoláte do školy, že nemůžete jít na akci dítěte, s učitelem se nedomluvíte. Náročné jsou i návštěvy lékařů nebo úřadů," líčí Zahálková. Kvůli komunikační bariéře se pak neslyšící uzavírají okolnímu světu a scházejí se převážně ve svých komunitách.
30.3.2010 Papež jako kardinál tutlal případ zneužívání hluchých dětíZdroj: www.novinky.cz
Sexuální skandály se zneužíváním dětí otřásají v posledních měsících katolickou církví. Poslední odhalený se dotýká samotného papeže Benedikta XVI. Ještě jako kardinál nereagoval na informaci o zneužívání hluchých dětí v americké škole a podle listu The New York Times je možné, že stíhání pedofilního kněze dokonce zastavil.
List získal od právníků zastupujících pět postižených písemné doklady dokumentující komunikaci s Kongregací pro nauku víry, v jejímž čele stál v inkriminované době právě budoucí papež Benedikt XVI, tehdy ještě kardinál Joseph Ratzinger.
Případ se týká duchovního Lawrence Murphyho, který v letech 1950-74 pracoval v prestižní škole pro neslyšící děti ve Wisconsinu, kde mohl zneužít až 200 chlapců.
Bývalý arcibiskup v Milwaukee Rembert Weakland poslal v roce 1996 kardinálu Ratzingerovi, jako tehdejšímu šéfovi Kongregace pro nauku víry, dva dopisy o Murphyho případu, ale nedočkal se odpovědi. Po osmi měsících obdržel od druhého muže v hierarchii kongregace, kardinála Tarcisia Bertoneho, pokyn, aby zahájil utajený církevní proces, který by Murphyho zbavil kněžského úřadu.
Kněz žádal, aby mu Ratzinger pomohl a proces zastavil
Kardinál Bertone proces zastavil, když Murphy poslal Ratzingerovi dopis, v němž proti procesu protestoval. Argumentoval tím, že proces je nepatřičný, protože se již kál ze svých skutků, jeho zdraví není pevné a věc je promlčená.
„Jednoduše chci žít mimo tu dobu, kdy jsem odložil důstojnost svého kněžství,“ napsal Murphy kardinálu Ratzingerovi a dodal: „Žádám vás o pomoc v tomto smyslu.“
Otec Murphy zůstal až do své smrti v roce 1998 knězem. I poté, co v roce 1974 odešel ze školy, byl přesunut do jiné diecéze, dál pracoval s dětmi, mimo jiné působil v centru pro mladistvé delikventy.
Vatikán označil případ za tragický
Mluvčí Vatikánu Federico Lombardi označil tento případ za tragický. Fakt že nebyl otec Murphy zbaven kněžství vysvětlil tím, že „kanonické právo nepředjímá automaticky tresty“. Zmínil, že k rozhodnutí vedl špatný zdravotní stav otce Murphyho, a to, že se neobjevila další obvinění v tomto případě.
Lombardi podtrhl, že ani kanonické právo ani normy Vatikánu z roku 1962, které instruují biskupy, aby vedli uvnitř církve v tajnosti vyšetřování a soudy, nebrání tomu, aby se případy zneužívání dětí předaly civilním úřadům.
Arcibiskup Weakland později o případu informoval svého nástupce arcibiskupa Tima Dolana a ten jej předal na newyorské arcibiskupství.
Výpověď zneužitého
Listiny, které má The New York Times k dispozici, neobsahují případnou Ratzingerovu odpověď.
Web Lez Get Real uvádí i výpověď jednoho ze zneužitých Arthura Budzinského, kterého otec Murphy začal zneužívat v šedesátých letech, když mu bylo 12. Budzinski uvádí, že otec Murphy „byl tak přátelský, hodný a měl pochopení“. „Sám si uvědomoval, že kněz dělal, něco špatného, ale vnitřně tomu nemohl uvěřit.
21.3.2010 Organizácie občanov so zdravotným postihnutím združené v Národnej rade občanov so zdravotným postihnutím prijali toto vyhlásenie adresované Vláde Slovenskej republiky
Centrum nepočujúcich Asociácie nepočujúcich Slovenska vo Zvolene usporiadalo bowlingový turnaj.
ZVOLEN. V Športcentre Ekoma vo Zvolene sa prvú februárovú sobotu odohral bowlingový turnaj, na čom by nebolo nič zvláštne, keby tridsiatku hráčov okrem vynikajúcej nálady a snahy získať čo najviac bodov spájalo aj čosi viac. Všetci boli nepočujúci.
Celú, na konci všetkými účastníkmi označenú ako vydarenú akciu usporiadalo Centrum nepočujúcich Asociácie nepočujúcich Slovenska vo Zvolene (CN ANEPS-ZV). Jeho predseda Dušan Puliš ochotne vysvetlil, prečo sa oraganizátori tentokrát zamerali na bowling.
„Často organizujeme rôzne kultúrne a športové podujatia, napríklad šípky alebo minifutbal. V tomto roku sme si po prvýkrát vybrali bowling. Mnohí z nás ho predtým vôbec nehrali."
Nepočujúci si bowling zahrali s veľkou chuťou.
Väčšina hráčov pricestovala z okolia Zvolena, niektorí si však prišli zasúťažiť aj z Bratislavy, Žiliny či Lučenca. Najmladší zúčastnení "bowleri" mali devätnásť rokov, najstarším bol šesťdesiatročný Bratislavčan. Keďže nepočujúci sa pravidelne stretávajú vo svojom klube, počas celého turnaja na dráhach a v ich okolí prevládali vzájomná podpora a viac ako úprimné povzbudzovanie.
Po krátkej, no o to intanzívnejšej rozcvičke všetci aktívni účastníci odohrali štyri hry, po ktorých do finále postúpilo desať najlepších mužov a štyri ženy. Prvé miesta neskôr získali Lucia Durkovičová (ŠKN Prievidza) a František Podhorský (Žilina), druhé Gabriela Čabová (CN Zvolen) a Dušan Čihák (BCN Bratislava), tretie Zuzana Štetková (FCN PLAST-MONT Lučenec) a Jaroslav Štetka (FCN PLAST-MONT Lučenec).
Odmenou pre víťazných hráčov boli symbolické víťazné poháre a diplomy. Navyše, majiteľka športcentra Ekoma Mária Jakobeiová venovala najlepším hráčom turnaja víkendový pobyt. „Som veľmi rada, že nepočujúci zorganizovali takýto turnaj práve u nás, pretože bowling, ktorý je v poslednom čase veľmi obľúbený a stáva sa veľkým fenoménom, je jedným zo športov, pri ktorom môžu ľahšie využiť aj posunkovú reč," poznamenala Jakobeiová.
Autor: Jana Trebulová, Foto: JANA TREBULOVÁ
13.3.2010 Nepočujúca kandidátka do parlamentu
Politická strana Most - Híd zverejnila kandidátku do parlamentných volieb.
Medzi kandidátmi je aj naša nepočujúca podnikateľka Anna Bartalová z Trenčianskych Teplíc. Jej číslo kandidátky je 141.
13.3.2010 Počúvanie hymny prikázali aj hluchým žiakomZdroj: www.pravda.sk
Povinné počúvanie hymny koalícia neodpustila ani nepočujúcim žiakom. V novom vlasteneckom zákone pozabudla aj na to, že škôlkari nevedia čítať. V materských školách má visieť text hymny a preambuly ústavy.
Štátna hymna má na školách znieť každý pondelok pred vyučovaním. Jej pravidelné vyhrávanie tento týždeň odobrila koaličná väčšina v parlamente. Nový zákon neurčuje žiadne výnimky, hymnu nariadili aj nepočujúcim deťom. "Dá sa žiakom vysvetliť, že teraz sa hrá hymna. Ale nemá zmysel to pravidelne opakovať," sťažuje sa riaditeľka Základnej školy pre sluchovo postihnutých na Ulici Karola Supa v Lučenci Ľuboslava Porubovičová. Do školy chodí 30 detí so sluchovým postihnutím.
Podľa zákona vo všetkých triedach štátnych škôl musí byť okrem textu hymny a preambuly ústavy aj štátny znak a zástava. "V škôlke si môžeme zaspievať hymnu, ale je absolútne nevhodné, aby sme v triedach mali text hymny a preambuly," kritizuje riaditeľka Materskej školy na Kolibskej ceste v Novej Bani Jozefína Ďurinová.
Vlastenecká výzdoba tried sa nedotkne cirkevných a súkromných škôl. "Netýka sa to ani vysokých škôl," tvrdil včera Mikolaj.
Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) vlastenecký zákon je v poriadku. "Vlastenectvo je príliš vážna vec, aby ste si z neho takúto srandu robili," vyčítal novinárom Fico.
Proti novému zákonu, ktorý napísali Ján Slota a Rafael Rafaj z SNS, sa pripravuje hromadný protest. Aktivisti z Iniciatívy za transparentnú demokraciu vyzvali ľudí, aby v stredu prišli protestovať pred Prezidentský palác v Bratislave. Od prezidenta Ivana Gašparoviča závisí, či zákon začne platiť.
13.3.2010 Hymnu budou na Slovensku hrát i pro neslyšící dětiZdroj: www.novinky.cz
Povinné poslouchání slovenské hymny každé pondělí na základě vlasteneckého zákona se vztahuje také na neslyšící děti. Deník Pravda upozorňuje na to, že na základě zákona bude text hymny a preambule ústavy povinně viset také ve třídách mateřských škol, i když děti navštěvující tato zařízení ještě nedovedou číst.
Vlastenecký zákon schválila tento týden vládní většina ve slovenském parlamentu. Pokud prezident Ivan Gašparovič normu podepíše, bude platit od prvního dubna 2010. Žáci a studenti už proti novému zákonu připravují protesty.
Ředitelé škol upozornili, že nemají dostatek finančních prostředků na nákup učebnic a školních pomůcek a teď musí nakupovat do tříd vlajky a další symboly vlastenectví, jak jim to nařizuje zákon. Na Slovensku je přes 30 tisíc tříd základních a středních škol. Na nákup vlajek a dalších symbolů vlastenectví budou školy potřebovat tisíce eur.
Podle vlasteneckého zákona musí žáci každé pondělí poslouchat před vyučováním státní hymnu, ve třídách bude umístěna slovenská vlajka, státní znak, text hymny, preambule ústavy. Zákon prosadila vládní Slovenská národní strana.
28.2.2010 Markíza - Televízne noviny (25.2.2010)Zdroj: www.markiza.sk
28.2.2010 STV - Slovensko Dnes (22.2.2010)Zdroj: www.stv.sk
28.2.2010 Nepočujúci prišli na krajské zastupiteľstvo s transparentmiZdroj: www.sme.sk
Nepočujúci prišli na dnešné krajské zastupiteľstvo protestovať proti navrhovanému všeobecne záväznému nariadeniu o tlmočníckej službe.
NITRA. Tlieskaním a s transparentmi dnes protestovali nepočujúci na krajskom zastupiteľstve proti navrhovanému všeobecne záväznému nariadeniu o tlmočníckej službe. S nápismi ako “Mať tlmočníka – to je naše právo” alebo “Chceme byť rovnocenní ako počujúci” vyjadrovali svoj nesúhlas s navrhovanou sumou 3,32 eura za hodinu za tlmočenie. Podľa občianskeho združenia Effeta je sadzba neadekvátna a likvidačná. Po odpočítaní povinných odvodov, dane, stravovania a cestovného vyjde podľa riaditeľky združenia Anny Šmehilovej ml. suma mínus 0,63 eur. Tlmočníka by za týchto podmienok nechcel robiť nikto, podčiarkla. Poslanci nakoniec nehlasovali ani o pozmeňovacom návrhu na zvýšenie sumy na vyše osem eur, materiál presunuli na ďalšie zastupiteľstvo. “Bolo to v podstate úplne nové všeobecne záväzné nariadenie a zákon hovorí, že musí najprv visieť na internete 15 dní, aby sa k nemu mohol ktokoľvek vyjadriť,” vysvetlila poslankyňa Lýdia Forrová (ĽS-HZDS).
Šmehilová poukazuje na to, že v predchádzajúcom zákone z roku 1998 o sociálnej pomoci sa tlmočenie poskytovalo v rámci opatrovateľskej služby. Taxatívna suma za poskytovanie opatrovateľskej služby bola vtedy stanovená na 100 korún za hodinu. “Ako sa za 12 rokov valorizovala suma za poskytnutie tlmočníckej služby, keď suma z roku 1998 a suma navrhnutá Nitrianskym samosprávnym krajom v roku 2010 je rovnaká,” poukázala Šmehilová. Tlmočníka potrebujú nepočujúci podľa nej prakticky všade. “Či už je to na školách, v práci, na workshopoch, seminároch, u lekára, na úradoch, ale aj vo voľnom čase,” povedala.
Nový zákon o sociálnych službách, do ktorého sa po prvýkrát dostala tlmočnícka služba ako samostatná sociálna služba, platí od januára 2009. Doteraz však nebolo tlmočenie priznané ani jednému občanovi so sluchovým postihnutím, “a to i napriek tomu, že napríklad v Nitrianskom samosprávnom kraji o ňu občania so sluchovým postihnutím žiadali už od februára - marca 2009,” skonštatovala Šmehilová. Dodala, že ako členka Rady vlády SR pre občanov so zdravotným postihnutím hovorí o problémoch s tlmočníckou službou na pôde rady už od apríla 2009. “Do dnešného dňa však zostalo len pri diskusiách a rozhovoroch. Naše podnety a návrhy sa nedostali ani do návrhu novely k spomínanému zákonu o sociálnych službách,” uviedla.
Nitriansky samosprávny kraj začal tlmočnícku službu riešiť ako prvý z krajov. Effeta je zatiaľ jediným registrovaným poskytovateľom tlmočníckej služby pre občanov so sluchovým postihnutím na Slovensku. Ako občianske združenie poskytuje sociálne služby a pomoc občanom Nitrianskeho kraja od roku 2001.
28.2.2010 Poskytovanie tlmočníckej služby stále nefunguje, tvrdia nepočujúciZdroj: www.sme.sk
Napriek tomu, že zákon o sociálnych službách, ktorý upravuje profesionálnu tlmočnícku službu pre osoby so sluchovým postihnutím platí už vyše roka, tlmočnícka služba nebola priznaná a poskytnutá ani jednému občanovi so sluchovým postihnutím.
NITRA. "Osoby so sluchovým postihnutím, ktoré v rámci samosprávnych krajov o profesionálnu tlmočnícku službu do dnešného dňa požiadali, ju zabezpečenú stále nemajú aj napriek tomu, že o ňu požiadali už vo februári či marci 2009. Samosprávne kraje až v tomto roku začali vynakladať aké také úsilie na jej zabezpečenie," tvrdí Anna Šmehilová z organizácie Effeta stredisko sv. Františka Saleského v Nitre. Effeta je zatiaľ jediným registrovaným poskytovateľom špecifickej tlmočníckej služby pre občanov so sluchovým postihnutím.
Zákon o sociálnych službách, ktorý upravuje profesionálnu tlmočnícku službu pre sluchovo postihnutých, platí od januára 2009. Dovtedy sa úkon tlmočenia poskytoval len ako súčasť opatrovateľskej služby alebo osobnej asistencie. "Tlmočnícka služba prešla od začiatku minulého roka z pôsobnosti orgánov štátu na vyššie územné celky ako originálna pôsobnosť, avšak bez zabezpečenia finančných prostriedkov. Vzhľadom na to, že rozpočty vyšších územných celkov už boli schválené a nezahrnovali tieto náklady na tlmočnícku službu a štát i zákonodarca si túto nepriaznivú finančnú situáciu VÚC plne uvedomoval, pristúpil k riešeniu problému výnosom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Výnos umožňoval financovať tlmočnícku službu v roku 2009 formou dotácie," vyjadril stanovisko Nitrianskeho samosprávneho kraja hovorca Stanislav Katrinec. Dôvodom takéhoto riešenia bolo podľa jeho slov vytvorenie podmienok na udržanie tlmočníckej služby v etape tzv. nábehu na výkon originálnej pôsobnosti VÚC a dôraz sa kládol na zabránenie prekrývania financovania tlmočníckej služby z rozpočtov VÚC a ministerstva. Asociácia nepočujúcich Slovenska v Bratislave získala na poskytovanie tlmočníckych služieb v minulom roku 182.500 eur a Effeta, stredisko sv. Františka Saleského Nitra získala na tlmočnícku službu vlani dotáciu vo výške 20.000 eur z dotácie ministerstva. Celková suma 202.500 eur predstavovala 28 percent z poskytnutej dotácie pre všetky občianske združenia. "Z dôvodu tejto dotačnej politiky ministerstva a VÚC neposkytli finančné prostriedky na tlmočnícku službu v roku 2009," konštatoval Katrinec.
Návrh Všeobecne záväzného nariadenia NSK týkajúceho sa poskytovania tlmočníckej služby prerokujú krajskí poslanci na svojom zasadnutí 22. februára tohto roka. Šmehilová tvrdí, že pripravované podmienky, najmä finančné, pre poskytovanie profesionálnej tlmočníckej služby v samosprávnych krajoch sú pre súčasne registrovaných poskytovateľov likvidačné a neadekvátne. "V návrhu VZN je stanovená hodinová sadzba 3,32 eur. V roku 1998 bola určená taxatívna suma za poskytovanie opatrovateľskej služby na 100 Sk na hodinu, čo je na úrovni tohtoročnej navrhovanej sumy. Kde a ako sa za 12 rokov v prípade dnešnej profesionalizácie spomínanej služby valorizovala suma za poskytnutie tlmočníckej služby?" pýta sa Šmehilová. Podľa Katrinca Úrad NSK pripravil na rok 2010 návrh na poskytnutie finančného príspevku na tlmočnícku službu pre 32 odkázaných občanov v sume 38.777,60 eur.
Dokumenty:
Návrh
Výpis
Pripomienky
List
9.2.2010 Úradníci sa budú učiť posunkovú reč, vďaka eurofondomZdroj: TASR
Vyše 200 pracovníkov štátnej správy a samosprávy sa naučí využívať posunkovú reč. Zvládnutie základných pravidiel komunikácie so sluchovo postihnutými, správna artikulácia, prstová abeceda a základné výrazy posunkového jazyka sú obsahom projektu Európskej vzdelávacej akadémie podporeného z operačného programu Vzdelávanie.
Ako informoval odbor masmediálnej politiky Ministerstva školstva (MŠ) SR, zámer vypracovala akadémia na základe výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) pre opatrenie 3.2 Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitými vzdelávacími potrebami, ktorú vyhlásila Agentúra MŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ.
Cieľom projektu s názvom Základy komunikácie so sluchovo postihnutými pre zamestnancov štátnej správy a samosprávy je zvýšiť komunikačné zručnosti ľudí pracujúcich v oblasti integrácie občanov s osobitými vzdelávacími potrebami do spoločnosti a uľahčiť tak dorozumievanie sa ľuďom so sluchovým postihom. Na uvedený projekt je vyčlenených 143.585 eur a zrealizuje sa v regiónoch Slovenska do konca roka 2012.
30.1.2010 Správa z konferencie „Formy a perspektívy odovzdávania viery nepočujúcim“Zdroj: www.tkkbs.sk
V dňoch 22. - 23. januára 2010 sa v Bratislave konala konferencia na tému „Formy a perspektívy odovzdávania viery nepočujúcim.“ Konferencia bola usporiadaná pri príležitosti 20. výročia od začiatku duchovnej starostlivosti pre nepočujúcich v posttotalitnom období na Slovensku. Konferencia sa konala pod záštitou biskupa Mons. R. Baláža, banskobystrického diecézneho biskupa, predsedu komisie pre katechizáciu pri KBS.
Cieľom konferencie bolo predstaviť súčasný stav a situáciu v oblasti odovzdávania viery nepočujúcim a sprostredkovať nové možnosti v oblasti pastorácie nepočujúcich. Zároveň v duchu 24. konferencie Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, ktorá sa konala v Ríme 19.-21. novembra 2009 „zvýšiť povedomie a podporiť konkrétne a účinné kroky v Cirkvi a v spoločnosti, smerujúce k zmierneniu nevýhod, ktorým čelia nepočujúci ľudia.“
Na konferencii vystúpili so svojimi príspevkami pedagógovia, kňazi, pastorační pracovníci, ako aj samotní nepočujúci. Príspevky boli venované pastorálnym, psychologickým a sociálnym aspektom hluchoty, ako aj pastoračným programom a vo viacerých z nich bola rôznym spôsobom vyjadrená výzva, aby samotní nepočujúci boli účastní na živote Cirkvi a to aj v širšom spoločenstve univerzálnej Cirkvi.
Profesor Marcel Broesterhuizen z Katolíckej Univerzity v Louvene (Belgicko), vo svojom príspevku priblížil atmosféru spomínanej 24. konferencie vo Vatikáne. Zároveň priniesol informácie o činnosti medzinárodnej katolíckej organizácie per nepočujúcich International Catholic Foundation for Deaf (ICF), ktorá sa venuje otázkam duchovnej starostlivosti nepočujúcich na celom svete.
Ďalší autori venovali formám odovzdávania viery v rôznych oblastiach života na Slovensku a v Rakúsku. Celá konferencia bola tlmočená do anglického a nemeckého jazyka ako aj do posunkového jazyka. Konferencie sa osobne zúčastnil aj biskup Mons. Š. Sečka, predseda Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v SKCH pri KBS.
Na odbornú časť nadviazala slávnostná svätá omša vo Františkánskom kostole Zvestovania Pána v Bratislave. Práve v tomto chráme začala duchovná starostlivosť o nepočujúcich a doteraz v ňom bývajú pravidelne každú nedeľu sväté omše o 16:30 pre nepočujúcich. Hlavným celebrantom bol Mons. František Bartoš, vikár OS a OZ SR, ktorý sa venuje nepočujúcim. Koncelebrovali s ním kňazi Robert Colotka (Banská Bystrica) a Felix Mária Z. Žiška OFM (Bratislava) a P. Alfred Zainzinger (Viedeň), ktorí sa aktívne venujú nepočujúcim. Zároveň koncelebrovali aj dp. Peter Gula (Trnava), P. Ladislav Csontos SJ (Bratislava), dp. Peter Hayden a dp. Pavol Goldberger.
Vo večerných hodinách sa v Univerzitnom Pastoračnom Centre v Mlynskej doline uskutočnil kultúrny program žiakov SOŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím (ul. Koceľova) v Bratislave, pod vedením Jozefa Riga. V miestnosti veľkej sály boli vystavené aj práce žiakov zo SŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím (ul. Hrdličková, Bratislava).
V sobotu, v rámci neformálneho stretnutia bola zaujímavá diskusia, v ktorej sa vytvárali návrhy a perspektívy pastorácie medzi nepočujúcimi. Hovorilo sa aj o pláne a programe v rámci celobratislavských misií.
Príspevky a záverečné hodnotenie konferencie budú uverejnené v zborníku, ktorý bude k dispozícii na Teologickej fakulte Trnavskej Univerzity v Bratislave na Kostolnej ul. 1 (www.tftu.sk).
TK KBS informoval Felix Mária Žiška OFM
16.1.2010 K nepočujúcim si treba nájsť cestuZdroj: Časopis Bedeker zdravia
Predstavte si žiť žiť v úplnom tichu, alebo počuť len šum a nejaké buchnutie a stále sa len sústrediť. Nepočujúci nemajú možnosť relaxovať so zatvorenými očami pri dobrej hudbe, nepočujú slová svojich blízkych či priateľov. Existuje viac faktorov, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka počuť zreteľne a dostatočne na to, aby sa bez problémov orientoval v každodenných situáciách. Niektorí ľudia sa ako nepočujúci narodia, iní stratia sluch postupne alebo v dospelosti. Väčšina z nich má isté zvyšky sluchu, ktoré je možno v každodennom živote využiť. Len malú skupinu tvoria nepočujúci s úplnou stratou sluchu.
Ľubica Šarinová je tlmočníčkou posunkovej reči nepočujúcich a zároveň riaditeľkou Asociácie nepočujúcich Slovenska (ANEPS). ANEPS v rámci svojej činnosti zabezpečuje pre nepočujúcich sociálne poradenstvo, prevenciu, tlmočnícke služby, sociálno - rehabilitačné kurzy, letné tábory pre deti, liečebné pobyty a rôzne kultúrne a spoločenské akcie na celom Slovensku. S nepočujúcimi pracuje už 25 rokov a posunková reč sa tak stala jej „materinským jazykom“.
Sluchovo handicepovaní
Sluchovo postihnutým je človek, ktorý má poruchu či stratu sluchu. Sluchovo postihnutých ľudí delíme na nedoslýchavých, nepočujúcich, ohluchnutých. „Nedoslýchaví komunikujú hovorenou rečou, ktorá je vo väčšine prípadoch zrozumiteľná. Ide vlastne o stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec dokáže vnímať reč aj prostredníctvom sluchu. Inklinujú k počujúcej spoločnosti a integrujú sa do majoritnej spoločnosti. Pri komunikácii využívajú načúvacie aparáty,“ hovorí Ľubica Šarinová. Nepočujúci pri komunikácii používajú posunkovú reč. Radi sa integrujú aj do počujúcej spoločnosti, ale vo väčšine prípadoch sa združujú vo vlastných organizáciách, kde vykonávajú aj vlastné aktivity – športové, spoločenské a kultúrne. Reč nepočujúceho človeka je pre počujúcich ľudí len ťažko zrozumiteľná.
„Ohluchnutí ľudia sú väčšinou ľudia, ktorí ohluchli z dôvodov staroby. Je to tzv. starecká hluchota. Používajú síce načúvacie aparáty, ale mnohí si na nich nevedia zvyknúť a tak sú pre nich skôr príťažou,“ upresňuje Šarinová. Nepočujúci sú podľa jej slov hrdí na to, že sa dokázali vnútorne vyrovnať so svojou hluchotou, vytvorili si vlastný posunkový jazyk a dokonca i vlastnú kultúru. Nevyhýbajú sa kontaktu s počujúcimi, ale tento kontakt je pre nich vyčerpávajúci z dorozumievacích dôvodov. Chcú mať tiež možnosť sa niekde bez problémov dorozumievať. Napriek zdravotnému deficitu majú porovnateľné schopnosti so zdravými ľuďmi. Nie sú o nič menej inteligentní a zruční. Chýba im len spätná väzba - fungujúci sluch.
Nepravdivé mýty o nepočujúcich
Možno ste si aj vy mysleli, že na nepočujúcich treba zvyšovať hlas, alebo keď nosia načúvací prístroj, už nič viac nepotrebujú k bezchybnej komunikácii. Nie je to však tak. „Ľudia na nich kričia a tvárou sa k nim približujú, niektorí prehnane artikulujú. To všetko len spôsobuje u nedoslýchavých zbytočný stres. Čo sa týka načúvacích prístrojov, tak si mnohí ľudia myslia, že založiť si načúvací aparát úplne stačí k dobrému počutiu – môžeme to prirovnať k dioptrickým okuliarom. Založíte si ich a vidíte. Ale u načúvacích prístrojoch to tak jednoduché nie je,“ tvrdí Šarinová. Podľa nej každý užívateľ ho musí mať presne nastavený podľa audiogramu, musí sa s ním naučiť rozlišovať všetky okolité zvuky, hlasy a podobne. „Je to veľmi dlhý proces, spojený s bolením hlavy a pískaním načúvacích aparátov (v prípade nesprávneho nastavenia, alebo zlej ušnej koncovky), čo spôsobuje v živote týchto ľudí veľa trápenia.“
Nároky na kompenzačné pomôcky
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia priniesol niektoré zmeny v kompenzácii sluchového postihnutia. „Pre nedoslýchavých je to hlavne pridelenie príspevku na kúpu druhého načúvacieho aparátu. U nepočujúcich je to svetelná signalizácia zvukov – napríklad domového zvončeka, plaču dieťaťa, úniku vody, zvonenia telefónu či pískania varnej kanvice,“ tvrdí Šarinová. Legislatívne ukotvenie kompenzácií pre sluchovo postihnutých možno podľa nej hodnotiť ako dostačujúce. „I napriek tomu, nám je veľmi ľúto, že sa nám už druhýkrát nepodarilo do kompenzácií zaradiť i príspevok na kúpu počítača. U nepočujúcich, ktorí sú komunikačnou bariérou oddelení od sveta počujúcich ľudí by táto kompenzácia prispela k ľahšej možnosti získavania informácií a komunikácii s počujúcimi bez prítomnosti tretej osoby – tlmočníka,“ dodáva Šarinová.
Kde im možno pomôcť
V praxi sa Šarinová stretáva s názorom, že nepočujúci pokiaľ chcú žiť v spoločnosti počujúcich, musia sa naučiť dobre hovoriť (názor rodičov nepočujúcich detí). „Ja s tým súhlasím, ale nie každý má dispozície naučiť sa zrozumiteľne hovoriť. Preto si myslím, že my ako „počujúca verejnosť“ sa máme snažiť vytvoriť pre nepočujúcich také prostredie a podmienky, aby neboli o nič ukrátení len preto, že nepočujú. Napríklad tlmočením alebo skrytými titulkami pri všetkých TV programoch, tlmočením vážnych udalostí (voľby, prejav prezidentka republiky, programy o zdraví) a podobne. To sú všetky informácie, ktoré sú i pre nepočujúcich veľmi dôležité.“ Nepočujúcim podľa jej slov veľmi pomáha napríklad aj vysielanie správ v posunkovom jazyku, postupne sa začínajú objavovať aj prvé relácie, ktoré môžu sledovať aj nepočujúci. „Výhodou je tiež, že istý mobilný operátor už viac ako 4 roky vyškoľuje svojich predajcov v komunikácii s nepočujúcimi a učí ich posunkovú reč. Pri návšteve pobočky teda nemusia mať pri sebe tlmočníka a vedia si všetko vybaviť sami, čo im pomáha pri zvyšovaní sebavedomia.“
Naučme sa im rozumieť
Nepočujúci ľudia sú schopní sa v závislosti od veľkosti sluchovej straty naučiť hovoriť, ale to neznamená, že budú vedieť komunikovať rovnako ako počujúci. Medzi nami sú aj ľudia s problematikou sluchu, ktorí stratili sluch v dôsledku svojej práce a posunkovú reč neovládajú. Pomohlo by im, keby sa naučili odzerať z pier, lebo vo vyššom veku je ťažšie naučiť sa posunky. Môžu to skúsiť aj v špeciálnych kurzoch odzerania, ktoré robia špecialisti.
Ktoré informácie nepočujúcich dokáže zachytiť a čo pre nepočujúcich najťažšie? „Nepočujúci ľudia sú schopní naučiť sa hovoriť, ale vo väčšine prípadov je ich reč pre počujúceho človeka nezrozumiteľná (okrem najbližších). Všetci, ktorí majú sluchové postihnutie sa musia naučiť správne odzerať, čo je namáhavá a dlhodobá činnosť,“ dodáva Šarinová. Samotné odzeranie je taktiež podľa jej vyjadrení veľmi namáhavé, vyžaduje si veľkú trpezlivosť a maximálnu pozornosť. Ale i napriek tomu nie je možné odzerať veľmi dlho. „Odborníci uvádzajú, že už po prvých 5 minútach schopnosť plnohodnotne odzerať klesá. A predstavte si deti, ktoré sú integrované a musia 45 minút krát 6 hodín denne odzerať. Alebo dospelý človek na nejakej prednáške či seminári. Po takejto činnosti sú ľudia unavení a potrebujú čas na odpočinok,“ dodáva Šarinová. Ako ďalej upresňuje, pri odzeraní vadia príliš veľké fúzy, račkovanie, nesprávna artikulácia, zakrývanie si úst rukou, či rozprávanie mimo zorného poľa sluchovo postihnutého človeka. Ak sa pre tieto dôvody nedarí sluchovo postihnutým odzerať, pripisujú tento neúspech sami sebe.
Posunkový jazyk ako komunikačný prostriedok
Prstová abeceda je najznámejším systémom prstových znakov. „Používa sa ako komunikačný prostriedok v edukácii detí s poruchou sluchu od počiatkov ich starostlivosti, ale aj v komunikácii dospelých. Odzeranie je najčastejší spôsob komunikácie medzi nedoslýchavými navzájom, ale aj medzi nedoslýchavými a počujúcimi osobami. Nie je to ale najjednoduchší spôsob a prichádza pri ňom k veľkému množstvu nedorozumení. Tie môžu nedoslýchavú osobu odrádzať od komunikácie s počujúcimi, alebo naopak u počujúcich vyvolávať strach z komunikácie s nedoslýchavými. Tento spôsob komunikácie si navyše vyžaduje trpezlivosť na obidvoch stranách, ale aj viac času,“ objasňuje Šarinová. Zvládnutie posunkovej reči nepočujúcich je náročné a trvá dlhšiu dobu. Základné posunky si možno síce osvojiť v príslušnom kurze pomerne ľahko, no dokonalé zvládnutie posunkovej reči sa nezaobíde bez častého a pravidelného kontaktu s nepočujúcimi, predovšetkým s ich dospelou populáciou.
Nepočujúci sú podľa Ľubice Šarinovej veľmi hrdí používatelia posunkového jazyka. „Posunkový jazyk je jednoducho povedané pohyb rúk, mimika, ale aj pantomíma. V ANEPS (Asociácia Nepočujúcich Slovenska) používame nasledovné motto: Počúvame očami, hovoríme rukami...“ Naučiť sa posunkový jazyk nie je vôbec ťažké, stačí chcieť a dá sa to v kurzoch, ktoré dnes už organizujú niektoré občianske združenia,“ upresňuje“.
Spoločenské znevýhodnenie – ako mu predcházať
V eticky vyspelej spoločnosti by sluchové znevýhodnenie nemalo súčasne znamenať aj znevýhodnenie spoločenské. Spoločenské bariéry však medzi ľuďmi stále existujú. „Okrem toho, sú tu veľké komunikačné bariéry – návštevy divadiel, sledovanie televízie, sklenené prepážky na poštách, neoznačenie zastávok v MHD a mnoho iných ...Čo je skutočne veľmi zlé, nemajú nepočujúci vážne problémy pri integrovaní sa do bežného života. Mnohí to dokázali bez vážnych problémov, mnohí to dokážu len s pomocou tlmočníkov, svojich počujúcich príbuzných, najviac vlastných počujúcich detí a podobne,“ dodáva Šarinová. Vo vyspelých štátoch sa zvyšuje počet vysokoškolsky vzdelaných nepočujúcich, pracujúcich vo všetkých oblastiach. Ich komunikačná zábrana občas naráža na nepochopenie. Celkom sa ale stráca pri vzájomných stretnutiach. Nepočujúci Slovák, Angličan, Poliak a Maďar si rozumejú bez tlmočníka aj v náročnejších témach v posunkovej reči.
Nepočujúci na Slovensku pri hľadaní práce stále čelia predsudkom, aj keď existuje celý rad profesií, ktoré môžu vykonávať. Bránia im v tom neraz len subjektívne predsudky zamestnávateľov. Problémom v praxi je, že pri zamestnávaní sluchovo postihnutých zamestnávatelia nevyužívajú možností ktoré im umožňuje zákon, a to je zamestnávanie pracovného asistenta. „V čase hospodárskej krízy sú mnohí nepočujúci prepúšťaní z práce a majú veľké ťažkosti nájsť si iné vhodné zamestnanie, ale nemyslím si, že je to len dôsledok ich sluchovej vady,“ objasňuje Šarinová. U nepočujúcich je najväčším hendikepom čítanie s porozumením, to znamená, že nevedia pochopiť význam písaného slova.
Kde hľadať pomoc
Nepočujúci sú veľkí cestovatelia, a keďže nemajú veľké problémy s komunikáciou s nepočujúcimi v iných krajinách – vďaka posunkovému jazyku, prinášajú nové informácie. „Sme samozrejme smutní z toho, že starostlivosť o nepočujúcich na Slovensku nie je porovnateľná s vyspelými západnými štátmi, ale to nie je len otázka nepočujúcich. Čo je pre našich nepočujúcich najhoršie je skutočnosť, že nemáme dosť tlmočníkov posunkového jazyka, osobných asistentov, pracovných asistentov, jednoducho ľudí, ktorí by ovládali plynule posunkový jazyk a mohli im pomôcť. Je to problém s ktorým bojujeme už niekoľko desiatok rokov a ešte dlho budeme,“ objasňuje problém riaditeľka ANEPS. Ako ďalej dodáva, existuje veľký nedostatok mladých tlmočníkov, hlavne z toho dôvodu, že ich práca je slabo ohodnotená. „Na Slovensku zatiaľ nemáme možnosť získať vzdelanie v oblasti komunikácie s nepočujúcimi. Čo sa týka úľav pri komunikácii – veľmi radi by túto možnosť nepočujúci veľmi uvítali. Musíme si uvedomiť, že nemajú toľko možností na komunikáciu ako my,“ konštatuje Šarinová.
Príklady kompenzačných pomôcok:
načúvací prístroj – tzv. fonetické ucho – bezdrôtový zvukový prístroj, ktorý slúži k vylepšeniu zrozumiteľnosti reči a k ľahšiemu doručeniu zvukových informácií
signalizačné zariadenia na zvuk zvonenia bytového alebo domového zvončeka – keď niekto stlačí tlačidlo zvončeka, zariadenie vyšle signál priamo do prenosného prijímača, ktorý má nepočujúci pri sebe
alarmy pri tečení vody, požiari, unikaní plynu
špeciálne upravené slúchadlá na počúvanie televízie a rozhlasu – prenos stereo zvuku sa uskutočňuje bezdrôtovo pomocou infračerveného svetla
vibračné budíky a hodinky
telefónne zosilňovače – používajú sa na klasické telefónne aparáty
indukčné slučky na mobilné telefóny – sú pripájané priamo na mobilné telefóny a pomocou zosilňovača produkujú signál do načúvacieho prístroja
Komunikácia s nedoslýchavými
Odzeranie je sledovanie reči v priestorových dimenziách. Odzeranie možno chápať ako komplexné „čítanie“:
z pohybov celého tela
z pózy hovoriaceho
zo striedania vzdialeností medzi komunikujúcimi
z prestávok v reči
z článkovania viditeľných hovoridiel
Pravidlá komunikácie so sluchovo postihnutými:
Komunikácia s nepočujúcimi vyžaduje ovládanie jednotlivých foriem, zároveň je potrebné poznať isté pravidlá, ktoré sú dôležité pri komunikácii s nepočujúcimi.
upútanie pozornosti jednotlivca - dotykom. Oficiálne sú dotyky povolené iba na určitých miestach – hlavne na rukách. Pre nepočujúceho je veľmi nepríjemný – dotyk v oblasti chrbta a dotyk na hlavu
upútanie pozornosti jednotlivca - mávaním. Používa sa vtedy, keď chceme kontaktovať nepočujúceho na väčšiu vzdialenosť. Podmienkou je, aby sme stáli v zornom poli nášho partnera.
upútanie pozornosti skupiny. Využívame vibrácie úderom na podlahu (dupanie) alebo po stole (klopanie).
upútanie pozornosti skupiny – blikaním (krátkym prerušením svetla) sa používa najčastejšie na upútanie pozornosti viacerých osôb tam, kde by bolo zdĺhavé kontaktovať každú osobu zvlášť.
pozdrav a lúčenie. U nepočujúcich sú pozdravy a lúčenia veľmi obradné. Pozdravovanie prebieha pred ostatnými prítomnými očným kontaktom a gestom. Veľmi časté až typické je podanie ruky so symbolickým pobozkaním na obidve líca.
vyhľadávanie vhodného miesta pre komunikáciu. Platí zásada správneho dopadu svetla na hovoriaceho a nesadanie si chrbtom k dverám. Osoby by pritom samozrejme nemali sedieť oproti oknu, pretože v proti svetle sa nedá odzerať
chytenie posunkujúcej osoby za ruku a odvrátenie pohľadu od posunkujúcej osoby – vziať niekoho za ruku, keď práve komunikuje posunkovou rečou je veľmi agresívny akt, asi ako keby počujúcemu zakryli rukou ústa.
Rady – ako so sluchovo postihnutými komunikovať
hovoriaci musí hovoriť pomaly a plynule
ústa hovoriaceho majú byť vo výške očí odzerajúceho, hlava hovoriaceho musí byť v jednej rovine s hlavou odzerajúceho
vzdialenosť medzi hovoriacim a odzerajúcim nemá byť väčšia ako 1,5 metra a nie menšia ako O,5 metra
hovoriaci nesmie byť v tieni
pri rozhovore nesmie hovoriaci nadmerne hýbať hlavou
medzi odzerajúcim a hovoriacim nesmie byť prekážka (ruky, cigareta, žuvačka, jedlo v ústach)
hovoriaci musí slová vyslovovať zreteľne (dostatočne otvárať ústa, hovoriť správnou slovenčinou)
keď sú odzerajúci a hovoriaci unavení, nervózni, odzeranie je veľmi sťažené
Sluchové poruchy ako ich delíme?
WHO v Medzinárodnej klasifikácii porúch, zdravotných postihnutí a handicapov klasifikuje nasledovné sluchové poruchy (Ženeva, 1980) takto:
úplná strata sluchu
veľmi ťažká strata sluchu: nad 90 dB
ťažká strata sluchu: 71 – 90 dB
stredne ťažká strata sluchu: 56 – 70 dB
stredná strata sluchu: 41 – 55 dB
ľahká strata sluchu: 26 – 40 dB
Autor: časopis Bedeker zdravia
15.1.2010 Odbory na Strednej škole pre sluchovo postihnutých vo Valašskom Meziříčí
PREŠOV - Ľudia postihnutí stratou sluchu si v Prešovskom kraji budú môcť privolať na pomoc hasičov či zdravotníkov. Umožní im to spustenie služby prijímania textových SMS správ na európskom čísle tiesňového volania 112.
Angolčan Bernardo Euklides Orlando Tabo síce nič nepočuje, ale zato výborne tancuje. Je členom Street Dance Academy Laciho Strika. Na Slovensku žije desať rokov, pričom jeho druhým domovom je Kremnica.
Človeka, ktorý nepočuje, si politici nezískajú ľúbivými rečami. Musia za ním zájsť a vypočuť si jeho problémy v posunkovom jazyku.
Rozostavané štadióny v Kežmarku a Levoči, obvinenie zo sprenevery peňazí a sklamaní športovci, ktorí chceli doma reprezentovať Slovensko.
Okradol svojich?
Ja nič, ja muzikant
Treba nový výbor
Život im komplikujú jednoduché veci
Kraje majú podľa zákona už rok platiť nepočujúcim tlmočníka, povinnosť zostala na papieri.
VYSOKÉ TATRY/SPIŠ. V usporiadateľských mestách správa spôsobila šok. Len pred pár dňami napríklad Kežmarok v médiách prezentoval, ako už stavia štadión za 19 miliónov eur. Levoča začala so stavbou za 8 miliónov. Tieto závratné sumy mal mestám preplatiť Medzinárodný deaflympijský výbor (ICSD). Ten celosvetovo združuje športovcov so sluchovým postihnutím. Tí sa pred pár rokmi osamostatnili od paralympijského hnutia.
Spoločnosť Nokia predstavila najnovšiu bezdrôtovú verziu indukčnej slučky, ktorá má pomôcť nedoslýchavým pri telefonovaní. Pri jej použití je zvuk očistený od okolitého rušenia, ktoré môžu spôsobovať iné spotrebiče v domácnosti. Indukčná slučka bezdrôtovo odosiela zvuky, ktoré zachytáva cievka slúchadla prepnutého do režimu T. Podmienkou jej používania je teda slúchadlo vybavené T-cievkou.
ZVOLEN. V Športcentre Ekoma vo Zvolene sa prvú februárovú sobotu odohral bowlingový turnaj, na čom by nebolo nič zvláštne, keby tridsiatku hráčov okrem vynikajúcej nálady a snahy získať čo najviac bodov spájalo aj čosi viac. Všetci boli nepočujúci.
Politická strana Most - Híd zverejnila kandidátku do parlamentných volieb.
Predstavte si žiť žiť v úplnom tichu, alebo počuť len šum a nejaké buchnutie a stále sa len sústrediť. Nepočujúci nemajú možnosť relaxovať so zatvorenými očami pri dobrej hudbe, nepočujú slová svojich blízkych či priateľov. Existuje viac faktorov, ktoré ovplyvňujú schopnosť človeka počuť zreteľne a dostatočne na to, aby sa bez problémov orientoval v každodenných situáciách. Niektorí ľudia sa ako nepočujúci narodia, iní stratia sluch postupne alebo v dospelosti. Väčšina z nich má isté zvyšky sluchu, ktoré je možno v každodennom živote využiť. Len malú skupinu tvoria nepočujúci s úplnou stratou sluchu.