Anekdoty

Cestujúci vo vlaku (1. variant)

V kupé sedeli štyria cestujúci: Kubánec, Američan, Rus a Nepočujúci. Kubánec si vytiahol z vrecka kubánsku cigaru, zapálil si a fajčil. Lenže nedofajčil a vyhodil cigaru von oknom. Cestujúci sa čudovali a spýtali sa ho, že prečo nedofajčenú cigaru vyhodil. Kubánec ukázal kufor plný kubánskych cigár.

Potom Američan si vybral z tašky hamburger a začal jesť. Lenže nedojedol a vyhodil hamburger von oknom. Cestujúci sa čudovali a spýtali sa ho, že prečo nedojedený hamburger vyhodil. Američan im ukázal tašku plnú hamburgerov.

Neskôr Rus si vybral z tašky fľašu vodky a začal piť. Lenže nedopil a vyhodil fľašu von oknom. Cestujúci sa čudovali a spýtali sa ho, že prečo nevypitú fľašu vodky vyhodil. Rus im ukázal tašku plnú fliaš vodky.

Posledný Nepočujúci si všimol túto situáciu, uvidel stáť muža s walkmanom na chodbe pri druhom okne. Nepočujúci schytil toho muža a vyhodil ho von oknom. Cestujúci sa čudovali a spýtali sa ho, že prečo muža vyhodil. Nepočujúci im napísal na papier: „Je veľa počujúcich.“

Cestujúci vo vlaku (2. variant)

Vo vlaku boli štyria muži: Rus, Kubánec a dvaja Američania, ktorí sedeli naproti. Vlak išiel dlho a dlho. Prvý muž, Rus, sa nudil a tak vytiahol fľašu vodky a vypil polovicu. Potom druhú polovicu vyhodil z okna von. Ostatní boli z toho rozrušení a spýtali sa ho, prečo vypil len polovicu z tej drahej vodky, a Rus odpovedal: „V našej krajine máme veľa vodky. Nie je to žiadny veľký problém.„

Pokračovali v cestovaní vo vlaku a o niekoľko hodín Kubánec vybral cigaru a vyfajčil polovicu. Potom druhú polovicu vyhodil z okna von. Ostatní boli rozrušení a chceli vedieť, prečo on vyhodil tak drahú cigaru. On odpovedal: „V našom štáte robíme cigary. Žiadny veľký problém. Máme ich dosť.“

A tak sedeli vo vlaku niekoľko hodín. Jeden z Američanov, nepočujúci človek, začal premýšľať. Zdvihol druhého Američana a vyhodil ho z okna von. „Dobrý deň,“ pozdravili mu ostatní, „čo ste to urobili?" a nepočujúci Američan odpovedal: „Máme veľa počujúcich ľudí v Amerike. Žiadny veľký problém."

Divé husi

Nepočujúci muž sa díva so svojim počujúcim priateľom na letiaci kŕdeľ divých husí. Ten nepočujúci posunkuje počujúcemu mužovi: „Tie husi povedali, že za týždeň budú na juhu.“ „Ako ich môžeš počuť, veď ich nepočujem ani ja,“ diví sa počujúci kamarát. „Nezabudni, že ja na rozdiel od teba viem odzerať.“

Neviditeľný handicap

Počujúci muž bol očarený nepočujúcou ženou, ktorá sedela v bare. Rozhodol sa, že bude s ňou viesť rozhovor pomocou písania poznámok na papier. K jeho radosti mu nepočujúca žena odpovedala priateľsky. Písali si dlho. Jeden ďalší muž sa pripojil k ich rozhovoru a začal tiež písať. Všetci traja si navzájom písali tak dlho, dokiaľ si žena neuvedomila, že musí odísť. Oznámila to svojim „novým“ priateľom. Dvaja muži jej zamávali na rozlúčku a pokračovali v písaní. Neuvedomili si, že nikto z nich nie je nepočujúci.

Svet nepočujúcich

Svet zaplavila voda a ostal nazvyš len jeden ostrov. Na ňom prežili len jeden počujúci a jeden nepočujúci človek. Všade zostalo len sucho, prach a piesok, ale v diaľke sa niečo ligoce. Obaja sa na sebe pozerajú a potom si pozreli na ligotajúci sa predmet. Potom sa znovu pozreli jeden na druhého a raz sa obaja rýchle rozbehnú a vrhnú sa k ligotajúcemu sa lampe. Bijú sa o ňu a tým ju trú. Ako sa o ňu otreli, vyletí z nej Aladin. Má fúzy a turban a oboch mužov ukľudňuje, nech sa nehádajú, že každému splní tri priania.

Nepočujúci sa začne rozčuľovať, prečo by si mal niečo priať prvý počujúci, že ide o diskrimináciu, a prečo by počujúci mali mať stále vo všetkom prednosť. Aladin dá teda prednosť nepočujúcemu, ale s tou podmienkou, že to, čo si bude priať on, to dostane počujúci dvojnásobne. Nepočujúci sa raduje, a zatiaľ počujúci odmlčí, vymýšľa prvé prianie a hovorí: „Ja by som si prial štyri luxusné domy.“ Aladin luskne prsty a objavia sa krásne domy. Nepočujúci ohromne zíva na tú krásu a počujúci mu ďakuje. Nepočujúci nechápe za čo a naraz vidí, že počujúci má osem domov. Uvedomí si, že to, čo dostane on sám, toho dostane počujúci dvojnásobne.

Premýšľa a potom si ako druhé prianie chce dvesto krásnych žien. Aladin luskne prsty a za nepočujúcim sa objaví zástup dvesto nádherných dievčat. Nepočujúci má veľkú radosť, a keď sa otočí, počujúci mu opäť strašne silno poďakuje. Nepočujúci je ale nespokojný kvôli tomu, že počujúci má vždycky viac než on.

Premýšľa, až je z toho celý nervózny, a prešľapuje z miesta na miesto. Nakoniec dostane nápad a vykríkne svoje tretie prianie: „Chcel by som, aby si mi odobral jeden semenník“. Aladin odpovie: „Samozrejme“ a luskne prsty. V tú chvíľu nepočujúcemu zmizne jeden semenník. Ten sa s úsmevom otočí na počujúceho, ktorý sa práve drží v rozkroku a má nešťastný výraz v očiach. Nepočujúci má však konečne radosť, pretože svet už bude len nepočujúci.

Viete čítať?

Po pozorovaní nepočujúceho človeka na verejnosti sa počujúci muž rozhodol k nemu priblížiť a zistiť, či nepočujúci ľudia sú gramotní. Napísal: „Viete čítať?“ a ukázal poznámku tomu nepočujúcemu. Nepočujúci, zhnusený jeho aroganciou, odpovedal: „Nie. Viete písať?“

Zázračná hora

V jednom meste sa povrávalo, že keď ide človek na jednu horu, na jedno presné miesto a nahlas zakričí, tak sa uzdraví z akejkoľvek choroby. Na horu sa dostane vozičkár. Sťažka vyjde nahor a zakričí. Okamžite vstane, vezme vozík, hodí ho zo skaly a poskakuje od radosti. Potom sa na horu dostane nevidiaci. Zakričí nahlas, otvoria sa mu oči, odhodí čierne okuliare, odkopne palicu zo skaly a poskakuje od radosti. Nakoniec na horu vyjde nepočujúci s tlmočníkom. Zakričí, ako najviac dokáže, začne ihneď počuť, odstrčí tlmočníka, zhodí ho dolu zo skaly a poskakuje od radosti.

Čierny humor

Čítanie prezencie

V mnohých internátnych školách pre nepočujúcich je zvykom označiť osobné veci menom, aby sa zabránilo strate. Malí školáci často mávajú problémy s hláskovaním ich mena, a tak si pomáhajú týmito visačkami, aby dokázali správne vyhláskovať svoje meno. Jedného dňa si malý školák hrdo obliekol svoju novú košeľu, ktorú práve dostal k narodeninám. Keď bol na rade v hláskovaní svojho mena počas čítania prezencie, tak rýchlo pozrel na nápis na tričku a vyhláskoval „ADIDAS“.

Dvaja vojaci

Dvaja vojaci, jeden z nich je Američan a druhý Slovák, sa medzi sebou súperia, ktorý z nich je lepší. Raz japonský generál potmehúdsky pozrel na dvoch vojakov, ktorí sa škriepia ako kohúti. Povedal im, že zadá tri úlohy. Kto splní úlohy, ten je lepší vojak. Dvaja vojaci si navzájom pozreli a súhlasili so zadaním generála.

Takže dvaja vojaci dostali prvú úlohu. Musia liezť, potom preskočiť cez vysoký múr a bežať k cieľu a všetko zvládnuť maximálne za minútu. Dobre vyzerajúci svalnatý Američan ako prvý štartoval túto súťaž. Liezol, prerazil rovno cez múr, až múr spadol, a došiel s úsmevom do cieľa za 46 sekúnd. Splnil prvú úlohu. Slovák sa na neho díval s úžasom a povedal v duchu, že na to nemá, keďže má pivné bruško. No, nevzdával sa a pokúsil. Tiež štartoval. Horko ťažko liezol so stiahnutým bruškom k sebe, potom zopárkrát nedokázal preraziť cez múr, až musel vyliezť cez vysoký múr a došiel do cieľa za 59 sekúnd. Splnil úlohu, ale Američan bol lepší, vedie skóre 1:0.

Vojaci dostali druhú úlohu a to streľba na terč. Predvádzajúci sa Američan so cigarou v ústach vzal rotačný guľomet, cigaru hodil na zem a silno ju topánkou zatlačil. Pripravil sa na povel a začal guľometom strieľať na terč, až sa ten roztrhol na márne kúsky. Japonský generál sa udivene na neho díval. Slovák vytiahol z puzdra pištoľ a strieľal na terč. Presne a prehľadne strieľal, získal najviac bodov, viac ako Američan. Zrodila sa remíza 1:1.

Zostala posledná úloha, ktorú mali vojaci splniť, keď vytiahnu drôt z ručného granátu, musia podržať granát 10 sekúnd a potom ho môžu hodiť. Nesmie skôr hodiť ako 10 sekúnd alebo neskôr ako 10 sekúnd.

Americký vojak súhlasne vytiahol ručný granát z opaska, potom vytiahol drôt z granátu a zahodil ho. V jednej ruke držal granát a v druhej počítal čísla v amerických posunkoch do deväť: JEDEN (posunok znázornený zovretou päsťou s vystretým ukazovákom), DVA (zovretá päsť s vystretým ukazovákom a prostredníkom), TRI (zovretá päsť s vystretým ukazovákom, prostredníkom a prstenníkom), ŠTYRI (zovretá päsť s vystretým ukazovákom, prostredníkom, prstenníkom a malíčkom), PÄŤ (otvorená dlaň s vystretými prstami), ŠESŤ (otvorená dlaň s vystretými prstami, palec a malíček sa dotýkajú), SEDEM (otvorená dlaň s vystretými prstami, palec a prstenník sa dotýkajú), OSEM (otvorená dlaň s vystretými prstami, palec a prostredník sa dotýkajú), DEVÄŤ (otvorená dlaň s vystretými prstami, palec a ukazovák sa dotýkajú) a hodil granát na zem, ktorý vybuchol. Predvádzal sa Američan.

numbers

Slovenský vojak na neho mávol rukou a vyzývavo sa prejavoval v počítaní čísiel v slovenských posunkoch: JEDEN (znázornená zovretá päsť s vystretým palcom), DVA (zovretá päsť s vystretým palcom a ukazovákom), TRI (zovretá päsť s vystretým palcom, ukazovákom a prostredníkom), ŠTYRI (zovretá päsť s vystretým ukazovákom, prostredníkom, prstenníkom a malíčkom), PÄŤ (otvorená dlaň s vystretými prstami). Pritom hodil granát pred sebou na zem, pretože potreboval druhú ruku pri pokračovaní počítania od šesť do desať. Začal posunkovať ŠESŤ (jedna ruka s otvorenou dlaňou s vystretými prstami a druhá ruka s zovretou päsťou s vystretým palcom), SEDEM (jedna ruka s otvorenou dlaňou s vystretými prstami a druhá ruka s zovretou päsťou s vystretým palcom a ukazovákom) a … Slováka už nebolo.

King Kong

V rušnom meste plnom vežiakov sa naraz objaví obrovská gorila King Kong. Reve, zem sa pod ním chveje a on búchaním do hrude ukazuje, aký je silný. Všetci ľudia sa hrozne vyľakajú a utekajú pred ním. Nastáva hrozný zmätok, všetci sa snaží čo najrýchlejšie zmiznúť. King Kong sa díva na utekajúci dav a raz medzi ľuďmi uvidí maličké dievča. To dievča stojí chrbtom k nemu. Je nepočujúce. Dôjde k nemu a zaťuká jemu svojím mohutným ukazovákom na hlavu. Dievča sa otočí a strašne sa vydesí. King Kong ho však utešuje, nech sa nebojí, že on je tiež nepočujúci. Zdvihne ho vo svojej obrovskej dlani do výšky a hovorí jemu: „Vy ste taká krásna. Chcem sa Vás vziať!“ Ale v priebehu posunku „VZIAŤ SI NIEKOHO ZA MANŽELA/MANŽELKU“ aktívna ruka King Kongu sa rýchlo pohybovala smerom k dlani a omylom malé dievča rozpučí.

Mafián a nepočujúci účtovník (1. variant)

Mafia si najala nového účtovníka, ktorý bol nepočujúci. Po čase zmizlo z účtu 500 000 USD. Šéf mafie si teda zavolal účtovníka a tlmočníka, ktorý viedol nasledovný rozhovor:

  • Šéf mafie: „Kde sú peniaze?“
  • Tlmočník tlmočí do posunkového jazyka za šéfa: „Kde sú peniaze?“
  • Účtovník: „Neviem, nemám ich.“
  • Tlmočník tlmočí do hovoreného jazyka za účtovníka: „Neviem, nemám ich.“
  • Šéf mafie: „Okamžite povedz, kde máš tie peniaze, lebo Ťa zastrelím.“
  • Tlmočník: „Okamžite povedz, kde máš tie peniaze, lebo Ťa zastrelím.“
  • Účtovník: „Neviem, nemám ich.“
  • Tlmočník: „Neviem, nemám ich.“
  • Šéf mafie vyberie pištoľ a namieri na účtovníka: „Povedz, kde máš tie peniaze, lebo Ťa teraz zastrelím.“
  • Tlmočník: „Povedz, kde máš tie peniaze, lebo Ťa teraz zastrelím.“
  • Účtovník: „Sú zakopané v mojej záhrade pod jabloňou.“
  • Tlmočník: „Neviem, nemám ich.“

Nezamestnaný nepočujúci muž hľadá prácu

Nezamestnaný nepočujúci muž si prečítal v novinách inzerát. Jedna nová firma ponúkla veľa voľných pracovných miest. Rozhodol sa, že do firmy pôjde a požiada tam o prácu. Prišiel do hlavnej kancelárie danej firmy, napísal niečo na kúsok papiera a predal list sekretárke. Sekretárka len zavrtela hlavou, vrátila papierik nepočujúcemu a poslala ho do inej kancelárie. Tam si iná sekretárka prečítala list, zavrtela hlavou a poslala nepočujúceho k vedúcemu na druhom poschodí. A nepočujúci muž šiel vždy do inej a do inej kancelárie, až nakoniec prišiel do kancelárie riaditeľa firmy. Riaditeľ si list prečítal a odpovedal: „Nie, ja si chcem svoju prácu nechať.“ Prečo tak odpovedal? Nepočujúci muž napísal do listu: „Chcel by som Vašu prácu.“ Správne malo byť napísané: „Chcel by som u Vás prácu.“

Tlmočenie (2. variant)

Nepočujúci muž pracuje v jednej firme, v ktorej šéf má v trezore veľa peňazí. Jedného dňa pozoruje svojho šéfa pri otváraní trezoru, vidí v ňom peniaze a dostane na ne chuť. Premýšľa, ako by sa k nim mohol dostať, nech raz má možnosť vypozorovať bezpečnostný kód a zapamätať si ho.

Raz šéf ide telefonovať a tak sa dohovorí, že bude tri hodiny preč. To je vhodná chvíľa, nepočujúci sa vráti do jeho kancelárie, zaťuká kód bezpečnostného trezoru a otvorí ho. Radostne berie všetky peniaze a dáva ich do vrecka. Potom rýchlo beží domov na záhradu, kam vrecko zakope.

Keď sa šéf vráti do práce a otvorí trezor, vidí, že peniaze zmizli. Rozhliadne sa a cez presklenú stenu skúma celé pracovisko. Všimne si nepočujúceho, ktorý sa stále rozhliada okolo seba, a tak usúdi, že sa správa podozrivo, a že by mohol byť tým zlodejom. Poprosí sekretárku, aby nepočujúceho zavolala. Všetci sa sústreďujú na prácu a on jediný sa správa neobvykle. Sekretárka vyriadi teda odkaz nepočujúcemu, ktorý sa diví, prečo by mal chodiť k šéfovi. Sekretárka pokrčí ramenom, a tak nepočujúci ide.

Šéf sa ho rovno spýta, či ukradol tie peniaze, ale nepočujúci to popiera. Šéf sa na neho nahnevá, až nakoniec vytiahne zo zásuvky v stole revolver. Nepočujúci sa zľakne a prosí o privolanie tlmočníka, aby nedošlo k nedorozumeniu. Zavolajú teda tlmočníka a dohovoria sa s ním, že o piatej hodine príde. Nepočujúci má radosť, že je zachránený a vysvetľuje tlmočníkovi, že je obvinený z krádeže peňazí, ktoré ale neukradol. Tlmočník ho ukľudňuje a jeho zdieľanie tlmočí šéfovi. Šéf sa ale naštve a vyhrocuje, že pokiaľ sa nepočujúci ku krádeži neprizná, tak použije revolver v zásuvke. Nepočujúci sa zľakne a tlmočníkovi hovorí pravdu, že peniaze ukradol a zakopal na svojej záhrade pod kmeňom jablone.

Šéf sa pýta, čo nepočujúci povedal, a tlmočník mu zdieľa, že nepočujúci pracuje denne 16 hodín, a tak nemá šancu peniaze ukradnúť. Šéf mu neverí už ani slovo a nepočujúceho zastrelí. Tlmočník sa ešte nepočujúceho zastáva, že to bol poctivý pracovník, ale šéf mu rovnako neverí. Tlmočník teda ľutuje nepočujúceho a rozlúči sa. V duchu sa však raduje, pretože vie, že peniaze sú ukryté pod jabloňou na záhrade. Zájde k domu nepočujúceho, nájde jabloň, kde sú schované peniaze a začne kopať. Vykope veľa peňazí, dá ich do tašky a spokojne odchádza.

V reštaurácii

Do reštaurácie príde nepočujúci muž so svojim počujúcim kamarátom a obaja sa dohodnú, že si dajú kuracie prsia. Príde čašník.

  • „Čo si prajete?“ pýta sa čašník počujúceho.
  • „Chcem kuracie prsia a k tomu krokety,“ odpovie mu počujúci. Ale po chvíľke si to rozmyslí a povie: „Nie, pane. Chcem sviečkovú a štyri knedle.“
  • „A vy?“, pýta sa čašník nepočujúceho.
  • „Také isté, čo môj kamarát,“ odpovie mu nepočujúci, „ale k tomu hranolky.“

U kaderníka

Jedného dňa ide nevidiaci ku kaderníkovi. Keď sa nechal ostrihať, pýta sa, koľko je dlžný. „Prepáčte, ale peniaze od vás nemôžem prijať. Pre ľudí so zdravotným postihnutím pracujem zdarma.“ Nevidiaci je spokojný a odchádza domov. Ďalší deň, keď kaderník ráno príde do práce, čaká na neho desať ruží a ďakovný list.

Iný deň príde muž na invalidnom vozíku a keď chce platiť, kaderník zas povie: „Prepáčte, ale peniaze od vás nemôžem prijať. Pre ľudí so zdravotným postihnutím pracujem zdarma.“ Muž je šťastný a odchádza na svojom vozíku. Ďalší deň na kaderníka čaká desať tvarohových koláčov a ďakovný list.

Nakoniec ku kaderníkovi prichádza nepočujúci, a keď sa pýta, čo je mu dlžný, kaderník vytiahne papier a napíše naň: „Prepáčte, ale peniaze od vás nemôžem prijať. Pre ľudí so zdravotným postihnutím pracujem zdarma.“ Nepočujúci je šťastný a odchádza. Ďalší deň, keď kaderník príde ráno do práce, tam na neho čaká desať nepočujúcich.

Udrž si prácu

Nepočujúci muž pracujúci v kopírovacom obchode mal povesť najlepšieho pracovníka na okolí. V jeden deň však držal v ruke kus papiera niekoľko hodín. Spolupracovník to nevydržal a spýtal sa ho, čo robí a prečo nepracuje. On odpovedal, že šéf mu prikázal, aby si udržal toto. (Šéf asi myslel, aby si udržal dobré výkony v zamestnaní, tak aj naďalej ako doteraz a nepočujúci pochopil, aby podržal papier, čo práve držal v ruke).

Za dverami u lekára

Nepočujúci je u lekárky na prehliadke a ona si ešte na záver praje vyšetriť jeho moč. Nepočujúci odchádza s pohárikom do malej miestnosti pre pacientov. Zdravotná sestra o ňom nevie a chce do malej miestnosti vpustiť ďalšieho pacienta. Zaťuká na dvere a pýta sa, či je voľné. Ale nepočujúci za dverami nepočuje. Zdravotná sestra vstúpi do vnútra a toto stretnutie je už pre oboch trápne…

Vtipy

Holič chce nepočujúceho

Holič zavolal jedného miestneho kňaza, ktorý pracuje s nepočujúcimi a požiadal ho, či by mu pomohol nájsť nepočujúceho pomocníka. Zmätený kňaz chcel vedieť, prečo chce práve nepočujúceho. Holič odpovedal: „Pretože táto dievka, ktorá pre mňa pracuje, príliš rozpráva.“

Hotel (2. variant)

Pred časom, keď muž a žena išli na dovolenku autom, bola tma. Takže našli hotel a dostali izbu. Potom, čo vopred na recepcii uhradili cenu izby, manželka dostala hlad. Požiadala svojho manžela, aby zašiel kúpiť jedlo. Manžel odišiel kúpiť jedlo pre manželku a po návrate si uvedomil, že nemá kľúč od izby. Tiež nevedel, aké je číslo izby. Zarmútene rozmýšľal, potom dostal nápad. Šiel do auta a zatrúbil. Izba po izbe začali svietiť. Ale ešte trúbil tak dlho, kým nezostala len jedna izba bez svetla. Vedel, že je to jeho izba.

Lastovička

Jeden poľovník mal na svojej chate neustále problémy s lastovičkami, ktoré mu hniezdili pod strechou. Vzal teda lopatu a hniezda dal dolu. O pár dní neskôr však vidí, že drôty elektrického vedenia sú opäť obsypané lastovičkami. Rozčúli ho to. Vezme teda revolver a vystrelí do vzduchu, aby ich odohnal. Celý kŕdeľ lastovičiek sa rozletí a zmizne. Na drôte zostane sedieť len sedem lastovičiek. To snáď nie je možné, pomyslí si a začne hľadať väčšiu zbraň. Nájde brokovnicu, poriadne si zapchá uši a vystrelí. Je to poriadna strela, a tak všetky lastovičky odletia. Všetky až na jednu, ktorá si tam spokojne sedí a tvárí sa akoby nič. Vezme teda poriadny kanón, nasadí si slúchadlá proti hluku a vystrelí. Ozve sa ohlušujúca strela, že i z ďalekého mesta prchajú ľudia. Lastovička tam však sedí a ani sa nepohne. V tom sa poľovník ohliadne a uvidí dvojicu nepočujúcich, ako sa nerušene bavia v posunkovom jazyku. Aha, oni sú nepočujúci. Tá lastovička bude teda tiež nepočujúca.

Medové týždne (1. variant)

Mladý nepočujúci pár ide tráviť kamsi na vysnívané miesto svoje medové týždne. Blíži sa noc, a preto sa rozhodnú stráviť svadobnú noc v moteli mesta, ktorým práve prechádzajú. Nájdu si motel na romantickom mieste, ktoré zodpovedá ich predstave, a ženích odnesie nevestu až do ich izby. Už sa nemôže dočkať, ako spolu strávia noc, ale nevesta sa chce ešte napiť šampanského. Ženích teda sadne do auta a ide hľadať nejaký obchod, kde by kúpil fľašu šampanského pre svoju ženu. Keď sa vráti do motela, nemôže si spomenúť na číslo izby, v ktorom má svoju vyvolenú, a motelová služba išla už tiež spať. Je neskoro v noci. Všade tma. Čo robiť? Ako má ženích svoju vyvolenú nájsť? Spustí klaksón a trúbi tak dlho, až sa okná v moteli začali postupne rozsvecovať a ľudia búriť. Len jedno okno zostalo zhasnuté. Bolo to okno jeho manželky, ktorá klaksón počuť nemohla.

Omyl

Nepočujúci muž sa vydá na prechádzku, jeho nepočujúca manželka zostala v hotelovej izbe. Keď sa muž vráti, uvedomí si, že si síce pamätá poschodie, ale nepamätá si číslo izby. Nuž, tak sa rozhodne, že svoju izbu nájde tak, že bude postupne klopať na dvere a pokiaľ sa otvoria, tak sa ospravedlní a pokiaľ nie, tak to iste musí byť jeho izba, kde odpočíva jeho manželka. Príde teda k prvým dverám, zaklope dvere sa otvoria, muž sa ospravedlní. To takisto u druhých dverí. Keď zaklope na tretie dvere, tak dlhú dobu nikto neotváral a muž teda vstupuje. Miesto jeho manželky sa tam však húpal obesený chlap.

Pohreb

Nedávno som sa dívala na televízne správy, kde oznamovali nehodu autobusu, pri ňom zahynulo mnoho ľudí, medzi nimi i jeden nepočujúci, jeden nedoslýchavý, jeden nevidiaci a jeden vozičkár. Tí nemali žiadne rodiny ani príbuzných, ktorí by im mohli prijať na pohreb a rozlúčiť sa s nimi. Bolo mi ich ľúto, a tak som sa rozhodla, že sa tejto role zhostím. Zohnala som peniaze a každému z nich som sa rozhodla pripraviť do hrobu na poslednú cestu darček. No áno, ale čo? Po dlhom premýšľaní som nevidiacemu dala do hrobu to, čo je jeho srdcu najbližší − bielu palicu. Vozičkári som do hrobu položila také to, čo ho celý život sprevádzalo − invalidný vozík. Nedoslýchavému som dala do hrobu to, čo celý život nosil na uchu – načúvací prístroj. U nepočujúceho som však narazila na problém. Premýšľala som dlho, čo je nepočujúcemu po celý život najbližší. Nakoniec som na to prišla. No, predsa tlmočník!

Posunkujúci policajt

Po vyzdvihnutí stopára na ceste nepočujúci muž šiel autom po diaľnici. Za malý okamih ho zastavil policajt. Stopár sa veľmi zle cítil kvôli nepočujúcemu vodičovi až do tej chvíle, keď bolo nezvyčajné, že nedostane predvolanie na súd len pre to, že je nepočujúci. Nepočujúci vodič sa pousmial a pridal riadne na plyn, hneď ako bol policajt preč z dohľadu. Neskôr ho zastavil iný policajt. Opäť predstieral ťažkosti v porozumení policajta a bol prepustený bez pokuty. Stopár bol taký užasnutý, že to chcel tiež skúsiť. V tom momente už nepočujúci vodič bol trochu unavený, a tak dovolil stopárovi, aby na chvíľu šoféroval. Stopár si myslel, že toto je jeho jediná životná príležitosť, aby šoféroval tak rýchlo, ako len chce bez toho, aby dostal pokutu. Samozrejme, že ho zastavil policajt po nameraní rýchlosti 160 km/hod. Stopár začal predstierať, že je nepočujúci, a že nič nerozumie. Policajt začal posunkovať: „Takže si nepočujúci? Ja mám nepočujúcich rodičov. Prosím si váš vodičský preukaz.“ Stopár zostal v nemom úžase.

Stromy

Jeden drevorubač šiel sekať stromy. Sekne párkrát do stromu a zakričí: „Dolu!“ a strom spadne. Potom ide k druhému stromu, chvíľu do neho seká a zakričí: „Dolu!“ a strom spadne. Nakoniec to skúša s tretím stromom, ale ten nechce spadnúť. Tak skúša väčšiu sekeru, motorovú pílu, výbušniny, ale strom sa ani nepohne. Tak drevorubač zavolá „stromového doktora“. Ten strom všelijako skúma, chvíľu premýšľa a potom začne používať prstovú abecedu „D-O-L-U!“ a strom hneď spadne. „Bol nepočujúci,“ vysvetľuje doktor, „vidíte to, všetky stromy hneď spadli. len nepočujúci strom stál a stál a nič s ním nepohlo, ani motorová píla, ani výbušniny. Bol silnejší.“

Vianočné koledy

V Spojených štátoch prišli Vianoce a na predmestí New Yorku sa zišla skupina nevidiacich spevákov. Dohodli sa, že sa budú, ako tradične, zastavovať pred každým rodinným domom a spievať vianočné koledy. Dostávajú od rodín koláčiky, poháriky vodky, sladkosti, ovocie, oriešky a pod. Raz sa zastavili pred rodinným domom, kde žila rodina nepočujúcich. Celý dom bol osvetlený. Spievali, spievali, spievali, ale dvere sa neotvorili. To sa im ešte nestalo. Prišla susedka a oznámila im, že sú to nepočujúci a nepočujú ich spev.

Zle hovoriaci papagáj

Nepočujúca žena sa rozhodla, že sa zastaví v obchode so zvieratami a pozrie sa na papagáje. Pokúšala sa na ne nesprávnou výslovnosťou hovoriť. Potom odišla z obchodu. Teraz sa majiteľ obchodu ide zblázniť, pretože papagáj má rečovú chybu.