27.8.2009 - Osud mu zmenil Angličan   Autor: Zuzana Lajdová

Jurajovi Tesárovi z Hlohovca sa život zmenil dvakrát – v troch rokoch ho žltačka pripravila o sluch a o dvadsať rokov neskôr stretol Daniela Shawa, anglického hudobníka a webdizajnéra žijúceho na Slovensku, ktorý mu pomáha s rozbiehaním vlastného podnikania. Pre nepočujúceho je podnikanie veľká životná zmena.

Sympatický Juraj má troch bratov, všetkých počujúcich, ktorí ho napriek hendikepu vždy brali ako seberovného – aj kvôli nim sa od detstva učil odčítať z pier a hovoriť. Síce s problémami a s typickou nedokonalou artikuláciou nepočujúcich, ale hovorí a zároveň ovláda aj posunkovú reč, v ktorej sa dorozumieva v komunite nepočujúcich. Chvíľu nám s fotografom trvá, kým zistíme, ako s Jurajom komunikovať – pozerať sa mu do očí, hovoriť zreteľne, v jednoduchých vetách, sústrediť sa na jeho odpovede, gestá... Daniel Shaw to vie už niekoľko mesiacov, toľko sa totiž s Jurajom poznajú. „Hovoríme po slovensky veľmi podobne – v neurčitku a jednoduchých vetách,“ smeje sa Daniel a Juraj mu pritakáva. Aj emaily a esemesky si píšu podobné, v neurčitku a v prvom páde. Daniel preto, lebo je zvyknutý z angličtiny, Juraj preto, lebo nepočujúci nemajú dobrý písomný prejav, nerozumejú zložitejším textom. Napríklad esemeska medzi nimi vyzerá aj takto: Dakujem, dostal mail na informacie, potrebujem cislo mobil Janka. A rozumejú si bez problémov.

PRÁCA ÁNO, ALE...
Daniel prišiel na Slovensko pred deviatimi rokmi. Najskôr koncertoval so svojou kapelou Heaven’s Shore na festivaloch, neskôr sa začal venovať internetovému marketingu – vytvára a spravuje stránky rôznym firmám. Vždy ho zaujímala dobročinnosť, podstatnú časť peňazí z koncertov venoval na charitatívne projekty, spolupracuje napríklad aj s Nadáciou Pontis. Tá zase organizuje kurzy pre nepočujúcich o tom, ako začať podnikať. Nepočujúci sa na nich v jazyku, ktorému rozumejú, dozvedia o tom, ako si vypracovať biznis plán alebo niečo o internete – a práve o tom, aká je pre podnikateľa dôležitá reklama na internete, hovorí na kurzoch Daniel. Tí, čo kurz absolvujú, môžu potom cez nadáciu požiadať o peniaze z grantu Hľadáme ďalší zmysel – pre podnikanie z Fondu T-Mobile a začať samostatne podnikať. Nepočujúci majú totiž veľký problém nájsť si zamestnanie, a keď si ho už nájdu, ide zvyčajne o slabo platené miesta. Podobnú skúsenosť má aj Juraj. „Chodil som na Združenú strednú školu v Hlohovci a moji spolužiaci boli všetci počujúci. Chvíľu trvalo, kým sme si na seba zvykli,“ spomína na školské časy, aj na to, ako mu učitelia pomáhali, aby vybraný odbor chemik-informatik dokončil. Po škole sa zamestnal najskôr ako administratívny pracovník a správ­ca systémov, neskôr v chránenej dielni ako grafik a tlačiar. „Prácu som síce mal, ale...“ povie na vysvetlenie Juraj, a zatvári sa tak, že aj bez slov je jasné, že to nebola práca podľa jeho predstáv.

IDEŠ NA OBED?
Keď Juraj na kurze spoznal Daniela, okamžite ho to ako informatika zaujalo, prekonal svoju ostýchavosť aj nízke sebavedomie a začal sa vypytovať... „A tak sme sa dohodli na spolupráci a na tom, že ho naučím všetko, čo viem o tejto perspektívnej oblasti. Jednoducho, aby mohol začať sám podnikať a v budúcnosti sa živiť tvorbou internetových stránok,“ hovorí Daniel a vychvaľuje, aký je Juraj šikovný. „Lebo ma to baví,“ hovorí zase Juraj a pochvaľuje si aj to, že sa vďaka Danielovi dostal do komunity počujúcich. Mohli by pracovať na diaľku, cez internet, ale stretávajú sa takmer každý deň. Juraj chodí do Piešťan na zubnú kliniku, kde má Daniel kanceláriu. Má ju tam preto, lebo vytvára najmä stránky zamerané na medicínsky turizmus. Tu môže Juraj vidieť, ako vďaka dobrému a internetovému marketingu chodí za slovenským zubárom do Piešťan množstvo Angličanov. Ale čo je ešte dôležitejšie – Daniel a ostatní kolegovia ho berú na obed ako seberovného. Nepamätá si, že by sa mu to stalo aj v predchádzajúcich zamestnaniach, že by mu počujúci kolega povedal – Juraj, ideš na obed? Kolegom nevadí, že niektorým ich slovným hračkám nerozumie – s tým majú totiž nepočujúci veľký problém – ani že sa ťažšie vyjadruje. Zvykli si aj na jeho úprimnosť, vedia už aj to, že v komunite nepočujúcich neexistujú tajomstvá. „Ako by mohli? Veď keď sa v posunkovej reči rozprávajú dvaja, tretí môže stáť ďaleko od nich, aj tak bude vedieť, o čom hovoria,“ smeje sa Juraj.

VÝLETY S NATÁLKOU
A keď sa vrátia z obeda späť do kancelárie, Juraj sa nezabudne Danielovi pochváliť fotkami i s tým, na akom výlete bol so svojou nepočujúcou priateľkou Natálkou – v Bulharsku, Poľsku, Česku, po Slovensku... A Daniela to zaujíma... Možno aj preto sa naučil viacero slovných spojení v znakovej reči, aby sa Jurajovi ešte viac priblížil. V útulnej kancelárii chvíľu pracuje. Jednou z prvých internetových stránok, ktoré Juraj Tesár vytvoril a o ktoré sa stará, je www.nepocujucipodnikatelia.sk. Sú na nej životné príbehy nepočujúcich, ktorí absolvovali kurz podnikania spolu s Jurajom – kaderníčky Janky z Pezinka či inštalatéra Petra z Bratislavy a aj videá o podnikaní v posunkovej reči. Daniel má v kúte kancelárie aj gitaru. Najskôr Jurajovi o svojej kapele nehovoril, neukazoval cédečká, ktoré vydali – načo, keď Juraj nepočuje? Neskôr však zistil, že pre nepočujúcich nie je tabu ani jeho koníček – hudba, a tak dnes Juraj už pozná skladby jeho skupiny Heaven´s Shore. „Jednoducho,“ odpovedajú obaja so smiechom na našu otázku, ako je to možné. „Keď spolu ideme v aute, pustím zvuk autorádia na maximum a Juraj cíti vibrácie. Dokonca som mu sľúbil, že ho niekedy zoberiem na náš koncert, aby mal ešte silnejší zážitok,“ dodáva Daniel.

Zdroj: Časopis Slovenka